8 – 12
Martina Jánošíková
Príbehom na stope (storytelling pre deti a dospelých)
30. 01. 2019
ZŠ. knižnica, školský výlet
6 - 15
2. - 6. ročník
príprava: 15 min.
realizácia: 90 min.
Celé putovanie našou aktivitou začíname na strane s obrázkom MESTA (ide o prvú dvojstranu s textom, obrázok čiernych budov a rôznych dopravných prostriedkov). Spolu s deťmi si ho prezrieme a pomenujeme nahlas, aké to mesto je: aké je tam práve ročné obdobie, ako to tam vonia, aké zvuky tam počuť. Ďalej sa naša pozornosť presúva na stranu s dopravnými prostriedkami. Deti opisujú jednotlivé vozidlá a môžu spoločne tipovať, či sa v niektorom z nich vezie náš hlavný hrdina, Jakub. Obrátime list a vstúpime do parku. Po prečítaní textu každé dieťa ukáže rukou na miesto v triede, v priestore, kde by VYSOKÝ STROM umiestnilo. A aj si ho predstaví - aký je to druh stromu, jeho výšku, hrúbku.
V jeho korune žije TROCHU NEZVYČAJNÁ rodina. Diskutujme s deťmi o tom, kde ľudia zvyknú bývať. Aj o tom, prečo rodinu z knihy označili ako “trochu nezvyčajnú”. Čo to spojenie označuje? V tejto rodine žije chlapec menom Jakub. Rozdelíme deti do troch skupín. Prvá dostane za úlohu vymyslieť, koľko má Jakub rokov, aký je vysoký, akú má tvár, vlasy, farbu očí, hlas, čo má oblečené. Druhá skupina sa zameria na všetko, čo má Jakub rád, čo ho robieva smutným, nahnevaným. Tretia skupina vytvorí Jakubove tajomstvo a poklad so zoznamom konkrétnych predmetov. Spoločne si svoje nápady porozprávame. Vráťme sa k PARKU (červená dvojstrana s obrázkami aktivít v parku). Zahrajme sa spolu na ľudí v parku. Pôjde o skupinovú improvizáciu. Bez slov sa každý bez prípravy vrhne do akejkoľvek činnosti, ktorú ľudia zvyknú v parku vykonávať (behanie, kopanie do lopty, nervózne čakanie s opakovanými pohľadmi na hodinky, kočíkovanie, čítanie knihy na lavičke,...). Skúsme deti vyzvať, aby vymysleli ešte nejakú inú aktivitu, ktorá sa neobjavuje v priestore a často ju vidieť v parku. Po maximálne 5 minútach improvizáciu zastavme a prečítajme si text na spomínanej dvojstrane - Jakub chodieva každý deň cez park po ČERSTVÉ ROŽKY. Preskočíme na hráškovo zelenú dvojstranu, kde si prečítame text o Jakubovej ceste. Dozvedeli sme sa tam nové detaily o našej postave. Vieme z toho doplniť nami vytvorený opis Jakuba? Čo nové o ňom vieme? Akú má povahu? Povedzme si to nahlas.
Vrcholom našej aktivity by mala byť situácia, ktorá je v knihe sústredená okolo líšky pýtajúcej si od Jakuba rožky - “Štedrosť je ako oceán. Chcel by si byť kvapkou v oceáne?” Prečítame si text po slová “Tak mi teda daj rožok,” dodala líška. Knihu zavrieme. Rozdelíme účastníkov do nových troch skupín - zborov. Jedna skupina predstavuje líšku, druhá Jakuba a tretia rožky. Zopakujeme si dialóg medzi Jakubom a líškou a necháme, nech ju všetky tri skupiny rozohrajú ďalej. Rožky majú úlohu poradcu, ktorý radí raz jednej, raz druhej skupine. Téma improvizácie je “rozhodovanie Jakuba”. Pedagóg alebo lektor je v tejto časti aktívny - usmerňuje deti v tom, že líška je nekompromisná a trochu aj prefíkaná. Nechce žiadny kompromis. Chce celý rožok. Jakub má svoju povahu, aj to treba zohľadniť. Rožky môžu držať palce Jakubovi, ale aj nemusia. Celé to vyzerá ako rozhovor medzi tromi zbormi. Nejde tak ani o akciu v priestore, hranie postáv, ako skôr o vytváranie možných scenárov v tejto situácii. Nestačí vytvoriť jeden scenár. Skúsme vymyslieť viac možností, ako by sa tieto postavy v danej situácii mohli zachovať a ako by vyzeral rozhovor medzi nimi. Nechajme si na to aj 15 minút. Počas tohto času má pedagóg ešte jednu špeciálnu schopnosť. Keď vysloví slovo “štronzo”, všetci účastníci zamrznú, prestanú sa hýbať. Pedagóg môže vybrať z každej skupiny zástupcu. Deti sa prechádzajú medzi sochami a pozerajú sa na celý tento výjav zdola, zľava a sprava, zo stoličky, z diaľky (odkaz na dvojstranu s knihami a časť vpravo, kde sú líšky v pozadí textu “Jakub líške rozprával …"). Aj táto aktivita pomáha pri hľadaní ďalších možných scenárov k situácii s rožkom. Nakoniec bude deti zaujímať, ako to dopadlo v knihe. Takže si to po skončení práce troch skupín prečítajme. Rozhovor je prirodzeným vrcholom celej tejto časti.
Napriek rôznym líščím náladám, Jakub s ňou zažil aj veľa cenných skúseností. Posuňme sa v našom príbehu na oranžovú dvojstranu s hojdačkou. Líška Jakuba naučila, že “najlepší spôsob, ako veci vyriešiť, je dobre SA POHOJDAŤ.” Môžeme si spraviť hojdačku. Dvojica sa chytí za ruky ako pri vytváraní nosidiel v návode prvej pomoci. Tretí sa posadí, pohojdá a postupne sa deti v trojiciach menia. Dočítajme si text na tejto dvojstrane a rozdajme deťom papieriky. Nech aj ony vytvoria svoje zoznamy Šťastie je … Nechajme ich anonymné. Nech sa nikto necíti konfrontovaný. Lístočky sa môžu na záver nalepiť na spoločný papier. Na záver sa posaďme do kruhu a pomenujme, čo bolo príjemné, čo nepríjemné. Rozoberme si povahu líšky a priateľstvo medzi ňou a Jakubom. Určite deti podporte, aby si knihu dočítali, ak sa im príbeh páčil, ale je možné, že sa na ňu budú pýtať spontánne aj samé.
Aktivitu sme spolu s Mirkou realizovali na dielni pre základnú umeleckú školu. Mala dve časti. V prvej sme pracovali s deťmi z prvého stupňa - 4. ročník a v druhej so zmiešanou skupinou mladých ľudí z druhého stupňa. Menšie deti nemali skúsenosť s takýmto typom aktivity, no bez problémov boli aktívne. Bavilo ich spoločne vymýšľať postavu. Nenútili sme ich zapájať sa, ale skupinové cvičenia ich strhli. Veľký úspech malo písanie zoznamu, čo je pre nich šťastie. Po 45 minútach im prirodzene klesla pozornosť. Staršia skupina boli mladí ľudia z literárno dramatického odboru. Práca s nimi mohla ísť viac do hĺbky jednotlivých cvičení. Keď sme napríklad boli v troch skupinách - zboroch a rozohrávali dialóg, vytvorili z vlastných tiel postavu líšky. Skupina okolo Jakuba hrala Jakubove správanie, spôsob chôdze, typ jeho reči. Reakcie obidvoch skupín boli pozitívne. Hlavne preto, lebo to bolo vybočenie z ich bežných školských aktivít a zasahovalo to do oblasti emócií. Pre mňa bolo veľkým zážitkom, keď sme čítali zoznamy a v každej skupine sa objavilo, že je pre nich dôležitá rodina. Zároveň aj futbal, kamarátka, hudba, pekné oblečenie,... Nebojte sa ani vytvárania spomínaného dialógu medzi líškou a Jakubom za účasti rožkov. Nápady počas našej dielne boli rozmanité. Mne utkvelo v pamäti roztrhnúť rožok na polovicu, s tým ale líška nemohla súhlasiť. Rožky sa dostali do spolupráce s Jakubom. Ten to potreboval viac. Líška bola naozaj prešibaná a dobre argumentovala. A vôbec na ňu nezaberalo, že rožky sú len tri. V obidvoch skupinách prišli aj k riešeniu, ktoré je v knihe Šťastie je líška.
Preskakujte strany a vyberajte len tie, na ktoré potrebujete v rámci témy upozorniť. Celý program by sa mal zmestiť do 90 minút - dve vyučovacie hodiny. Ale viem si predstaviť skrátenú verziu bez diskusie - povolanie rodičov, čo ľudia zvyknú robiť v parku. Pri rozhovoroch prijímajte nápady a názory detí. Čo už bolo vytvorené v situácii pred tým, sa nedá zrušiť ani ignorovať v nasledujúcej aktivite. Napríklad berme do úvahy Jakubovu postavu tak, ako ju stvorili deti. Snažme sa deťom ukázať, ako sa príbehy autorsky tvoria. Dôležité je rešpektovať vopred vytvorené postavy, prostredie a držať líniu.
Martina Jánošíková, Miriam Halamičková
Evelina Daciuté. IKAR, 2018. 44 s. ISBN 978-80-551-6266-9.
A ďalšie šťastné veci sú čerstvé rožky, hojdačka a objímanie!
Prečítajte si recenziu Požičajte si knihu