Človek sa nemôže spoliehať na čarovné vajíčko, ale sám na seba.
V záhrade Kráľovcov sa odohráva príbeh, ktorého hlavnými postavami sú kocúr Salinatúr, myšky Elka a Želka, rodinka poľných myší, sliepočka Liliputka a kohútik Liliputík. Raz sa všetci stretnú z jediného dôvodu: každý z nich hľadá čarovné vajíčko. Napokon zistia, že ak si navzájom pomôžu, čarovné vajíčko je zbytočné. Oslobodia kohútika Liliputíka a sila ich priateľstva ich robí šťastnými. Oceňujem pestrú slovnú zásobu, vtipné situácie a prirovnania aj originálne zobrazenie dvojstrany hore nohami, lebo keď je človeku smutno, „akoby sa celý svet obrátil“. Odporúčam deťom čítať s rodičmi či starými rodičmi, lebo sa niekedy môžu stratiť v prelínaní časových rovín. Ale najmä preto, lebo budú mať možnosť objavovať v texte namiesto zlatého vajíčka zlaté zrnká múdrosti – o význame slobody a osobnej odvahy.
Ľudia a vzťahy (pomoc druhým, dobrovoľníctvo, prekonávanie predsudkov, priateľstvo, rodina)
Príroda (krajina, rastliny, zvieratá, vyhynuté zvieratá)
Fantázia (veci a zvieratá s ľudskými vlastnosťami)
Slovenský jazyk: učebná látka o slovnej zásobe
Príbeh rozvíja úctu k druhým, ale aj k sebe samému – zobrazuje snahu prekonať vlastný strach a pomôcť druhému, nájsť odvahu ospravedlniť sa (kocúr Salinatúr).
Zvýrazňuje motív slobody v ľudskom živote (len slobodne žijúca sliepočka môže zniesť zázračné vajíčko).
Upozorňuje, že je dôležité prijímať inakosť a prekonávať predsudky (rodina poľných myší rozpráva nárečím – líši sa od myšiek domácich).
Autorka zvýrazňuje hodnoty rodinnej súdržnosti (Elka a Želka hľadajú stratenú sestru; poľné myši chcú svojmu dieťaťu dopriať čokoládu).
Učí čitateľa rozlišovať dobro a zlo (osloboditelia kohútika – zlodej), učí nekonať unáhlene (neposudzovať podľa prvého dojmu) a na vzťahu hlavnej hrdinky a Katky Kráľovej nabáda uvedomiť si pozitívne vzory v živote.
Dieťa sa dozvie, že na človeka nečaká zázrak za rohom, musí sa odhodlať preň niečo urobiť.
Dieťa si uvedomí, že ak pomôže druhému, zažije pocit šťastia. Naučí sa premôcť strach a konať namiesto vyčkávania.
Marta Šurinová rozvíja v čitateľovi vtipným spôsobom slovnú zásobu.
Miestami používa výrazy, ktoré nie sú bežné (úporne, presnorila, kmín = zlodej, drzáň, drichmať, mastiť preč a pod.). Využíva vtipné prirovnania: „...princovia vyhynuli ako dinosaury...“; „Do smrti vám to nezabudnem, povedal ako v televíznych seriáloch.“.
Obohacuje slovnú zásobu dieťaťa o spojenia slov s obrazným významom, čím podporuje jeho fantáziu (tu je ten pes zakopaný). Slovnú zásobu dieťaťa obohacuje aj západoslovenské nárečie, ktorým rozpráva rodina poľných myší.
Odporúčala by som knihu čítať s dospelým, ktorý by vysvetlil dieťaťu odkaz autorky:
„Človek sa nemôže v živote spoliehať na čarovné vajíčka, ale sám na seba.“
„Prekážky sú na to, aby ich zdolali. Len si musia upevniť v srdci vieru, že sa to podarí.“
„Zmeniť sa môže len ten, kto sa o zmenu sám usiluje.“
Rodič alebo starý rodič môže dieťaťu objasniť aj to, prečo sa raz príbeh odohráva v prítomnosti a potom zasa dávno v minulosti. Rovnako môže dieťa upozorniť na realitu a na sen, prípadne mu vysvetliť komentár hlavnej hrdinky, ktorý je písaný šikmým písmom.
Zdôvodnenie (ilustrácia úryvku, ak ide napr. o úroveň humoru):Knižka zaujme aj dospelého čitateľa – etickým posolstvom, humorom alebo nárečím.
Podarilo sa ti už prekonať strach?
Čo si myslíš o človeku, ktorý spí na ulici?
Dokázal by si kamarátovi podarovať svoju obľúbenú hračku?
Text má dobrý rytmus, aktuálnu slovnú zásobu, veľa priamej reči, aj poznámky rozprávačky príbehu, ktoré sa dajú dobre hlasovo stvárniť.
Najkrajšia kniha jari 2015 (ocenenie slovenskej sekcie IBBY)