Vtipná, dojímavá a krásna kniha o tom, čo s vecami (a bytosťami), ktoré sa stratia a nikam nepatria.
Ak človek nájde stratenú vec, chce ju vrátiť. Ale čo ak nemá kam? Čo ak tá vec, ktorá navyše ani nie je celkom vec, nikam nepatrí? Chlapec z kratučkej komixovej poviedky austrálskeho ilustrátora Shauna Tana má zrazu na krku čosi, čo nikam nezapadá, odvšadiaľ vytŕča a nikto nevie čo s tým. Aj keď je to v podstate milé. Šesťročné dieťa v knihe asi uvidí najmä krásny a zábavný steampunkový komix, ktorý ho možno zaujme čudnou, cudzou a trocha vyšinutou atmosférou. Shaun Tan má pre naše končiny netypickú industriálnu estetiku, ktorá môže byť pre dieťa zvyknuté na klasiku veľmi (ale nielen) vizuálne obohacujúca. Možno niečo ako Brunovský medzi Disneyovkami. A čo vidí jeho rodič, keď mu knihu číta? Filozofickú esej, ktorá sa dotýka ťažkých a dôležitých tém. Toto útle dielko možno s trochou rezervy zaradiť medzi detské “biblie” typu Malý princ.
Ľudia a vzťahy (dospievanie, empatia a súcit, láska, osamelosť, strach, pomoc druhým, prekonávanie predsudkov, priateľstvo, rodina)
Fantázia (veci a zvieratá s ľudskými vlastnosťami)
Etika, Výtvarná výchova
Najsilnejším motívom je asi téma inakosti, vytŕčania z davu. Stratená vec je nepochopiteľná až absurdná, zavadzia, nemá praktické ani estetické využitie. Je iba milá. A to zasa nikto okrem jej nálezcu nevidí. Aké je teda jej miesto v spoločnosti? Má na nejaké vôbec právo? Necíti sa každý z nás niekedy ako stratená vec? Knihou presvitá sympatia s detským čistým a jednoduchým videním sveta, ktoré sa vzpiera zaškatuľkovaniu. Deti väčšinou nepoznajú predsudky, učia sa im postupne a často bolestne.
Pri dospievaní sa na nás občas nalepí aj strach z neznámeho a naopak, vytratí sa zvedavosť a záujem. Časť knihy, v ktorej chlapec privedie stratenú vec domov a stretne sa s nezáujmom a nepochopením rodičov, núti k zamysleniu. Sme schopní pomôcť tam, kde je to potrebné? Čoho sa bojíme a čo je správne urobiť?
Jedinou chybičkou krásy je kostrbatý preklad, ktorý kazí celkový dojem. Ak ste aspoň trochu zdatný v angličtine, odporúčam Vám knihu čítať s deťmi v originálnom znení. Ak nie, tak si pokojne niektoré vety pri viacnásobnom čítaní upravte, aby zneli naozaj prirodzene. Príbeh a celkové spracovanie knižky za to určite stoja.
Množstvo vrstiev môže čitateľ skúmať od predškolského veku až do dôchodku, vždy nájde nejakú novú, práve aktuálnu pre svoje potreby. Okrem toho sa môže do nekonečna kochať každým obrázkom, ktorý často nie je len pozadím pre príbeh, ale príbehom samým o sebe.
Ako sa taká stratená vec stratí? Ako sa objaví na pláži? Zabudol ju tam niekto? Alebo bola stratená odjakživa?
Čo by si so stratenou vecou urobil/a ty? Nechcel/a by si si ju nechať?
Ako sa Ti páčil koniec príbehu? Ako by si ho ukončil/a ty?
Tip na spoločnú aktivitu: Hľadanie šípok, ktoré sú na každej strane a majú významy, o ktorých sa dá zhovárať.
Shaun Tan má pre naše končiny netypickú industriálnu estetiku, ktorá môže byť pre dieťa zvyknuté na klasiku veľmi (ale nielen) vizuálne obohacujúca. Možno niečo ako Brunovský medzi Disneyovkami.
odporúča: Tamara Leontievová
Príbeh bol sfilmovaný pod rovnomenným názvom The Lost Thing v roku 2010.
Krátky film, na ktorom sa podieľal aj sám autor komixu, je verným zrkadlom knihy a perfektnou príležitosťou, ako vnímať Tanov svet v pohybe a so zvukom. V tomto prípade navyše neplatí, že knižná predloha je bohatšia a film skrátený. Práve naopak, film je obohatený o detaily, ktoré sa v knihe neobjavili a perfektne dopĺňa predstavy a v každom zábere zdôrazňuje hlavnú myšlienku knihy. V roku 2011 získal film Oscara v kategorii Najlepší krátky animovaný film.
odporúča: Tamara Leontievová