Sára a zázračný stôl
Sára nepozná iný život, než ten svoj. No nás vyvedie z miery.
ČO KNIHA PONÚKA
Sárin život sa vmestí do záhradnej chatky. Matrac, deka, obitý hrnček a starý kufor so školskými zošitmi. Slúži ako stôl na písanie domácich úloh. Keď v tomto svete prší, znamená to, že na nespevnenej ceste jej do nitky premoknú plátenky. A keď je chladno, do rána nevyschnú. V tomto svete nie je sprcha. Nie je tu ani skriňa s hračkami. Je tu len mama a Sára. Dlhy, vyčerpanie, odhodlanie a láska. V celom príbehu rezonuje hodnota domova a jeho hroziaca strata. Sára nemá veľa materiálneho, ale vzťah s mamou je zdravý a poskytuje obom dôležitú oporu. V závere knihy je edukačná časť, ktorá bližšie približuje situáciu ľudí bez domova. Knihu dopĺňajú citlivé a jemné ilustrácie Alice Raticovej.
Tematická oblasť
Ľudia a vzťahy (empatia a súcit, chudoba, sociálne rozdiely, rodina, škola)
Príroda (zvieratá)
Spoločnosť, história, umenie (ľudské práva, právo)
Inšpirácia do školy
Dejepis - ako sa vyvíjal sociálny systém pomoci ľuďom v núdzi u nás a vo svete? V akých hygienických podmienkach sa žilo na našom území pred 50, 100 a 150 rokmi? Geografia – aké sú rôzne podoby života, domova, hygieny a práce vo svete? Ako sa v rôznych krajinách starajú o ľudí bez domova? Občianska náuka – rizikové faktory bezdomovectva, formy pomoci (časopis Nota Bene, azylové domy, útulky, sociálne byty), aktívny občiansky postoj k ľuďom v núdzi.
Prínosy knihy
Hodnotový rozvoj
Koľko vecí máme doma? Koľko izieb? Koľko kníh? Koľko hrnčekov a topánok?
Sárin svet je taký drobný, že keď ujo Ivan dovezie starý stôl z čerešňového dreva, hranice tohto sveta povolia. Sáre sa začnú snívať veľké sny a nové veci sa stávajú skutočnosťou.
Sára víta každú novotu s láskou a nadšením. Zateplené gumáky! Štyri fixky – červená, modrá, zelená a hnedá! Balík plagátových papierov a nový obrus od tety Evy! Psík! Skromnosť Sárinho života nás v dobrom pokoruje. Jej vďačnosť priam utišuje vnútornú dychtivosť. Navodzuje v nás otázky, aké sú vlastne naše potreby a nakoľko sú niektoré materiálne nevyhnutné (v pozitívnom aj kritickom zmysle). Celým príbehom rezonuje hodnota domova, ktorú si bežne možno ani neuvedomujeme.
„Domov je miesto, ktoré je moje. Miesto, kde sa nebojím a kde môžem vždy prísť po škole s takou samozrejmosťou, ako keď sa teraz nadýchnem.“
Emocionálny rozvoj
Sárin život je krásny, pretože ho tvorí zdravý vzťah s mamou. Jedna druhej sú domovom. Napriek nedostatku sa im darí mať usporiadaný a pekný svet. Sára má šťastie - násilný otec ich nekontaktuje, mama pracuje a je to vytrvalý, zrelý človek. Obe sú zdravé. To nie sú samozrejmosti, ani bežné javy.
Toto pozitívne zjednodušenie umožňuje detskému čitateľovi precítiť nádej, ktorej sa Sára s mamou tak držia. Aj bez chladničky sú jedna druhej oporou. Aj bez otca je Sára sebavedomým spontánnym dievčaťom. Chce sa stať ošetrovateľkou. A táto nezlomnosť, táto nádej nachádza odozvu v systéme, ktorý je tiež zdravý a funkčný.
Dozvieme sa viac o...
Aj v našej krajine žijú ľudia v núdzi. Deti, ktoré nemajú doma záchod, lampu a posteľ. Dospelí, ktorí pracujú, no zarobia príliš málo. Čitateľ možno prvýkrát začuje o niekom, pre koho je škola miestom tepla a bezpečia. Alebo o tom, že dieťa môže byť z rodiny odobraté do Detského domova kvôli nedostatočnej starostlivosti.
Po príbehu nasleduje edukačná časť, ktorú pripravila Nina Beňová z OZ Proti prúdu. Vracia sa k Sárinmu príbehu a vysvetľuje, prečo azylový dom, ubytovňa, ani detský domov nie sú skutočným domovom. Jasne pomenúva domov ako základnú ľudskú potrebu, ba čo viac, právo. Zrozumiteľne vysvetľuje, že bez domova, v ktorom sa človek môže umyť, vyspať a byť v bezpečí, je ťažké hľadať prácu, budovať vzťahy a viesť dôstojný život.
PODNETY PRE RODINY A ŠKOLY
Zaujímavé aj pre dospelého
Žijeme v bezpečnej krajine a v bezpečnej dobe. No aj tu sú ľudia, pre ktorých bežné ochorenie ako chrípka predstavuje reálne ohrozenie života. Zdravotná starostlivosť a pomerne funkčný systém sú privilégiom, ktoré využívame denne a pravdepodobne si ho neuvedomujeme.
Porozprávajte sa s deťmi
Sárina mama má dlhé blond vlasy a je zdravotná sestra. Pochopili sme, že žije poctivo, že patrí do etnickej väčšiny, je inteligentná – jednoducho, je to človek „ako my“. Mohla by však byť aj iná. Nezrelá, prípadne nevzdelaná, alebo patriaca do etnickej menšiny. Potrebu domova a právo naň by však mala rovnaké.
Kniha poukazuje na krehkosť života. Každému z nás sa môže stať niečo ťažké, čo nám úplne zmení život. Nehľaďme na ľudí bez domova s odporom, či neúctou. Možno prežili veci, ktoré si nevieme ani predstaviť. Kniha nám dáva príležitosť konfrontovať naše vlastné predsudky a korigovať to, čo v týchto súvislostiach budeme komunikovať našim deťom.
Ako vyzeral Sárin život v záhradnej chatke? Čo tam mali? Čo tam nemali? Čo by Ti tam chýbalo? Čo sa Ti na jej živote páčilo?
V knihe sa píše, že Sára sa nebála tmy. Čoho sa bála? Čoho sa bojíš ty?
Čo a koho potrebuješ mať doma, aby Ti tam bolo dobre?
Všimol(a) si si niekedy na ulici predajcov Nota Bene? Poznáš nejakých? Poznáš niekoho z tvojho okolia, kto si časopis kupuje?
Príbeh je skicou toho, ako by to "malo byť". V realite ľudia bez stabilného domova zápasia s mnohými "obrami" - v systéme, v sebe samých, vo vzťahoch a v zdravotných ťažkostiach. Takto realisticky je v knihe vykreslená Irma. Pozná krásu, aj trpkosť života a nečaká ju dramatická zmena k lepšiemu. Zdá sa mi dôležité deťom otvárať aj tieto dvere a prostredníctvom príbehu sa spolu učiť, že súčasťou života sú aj veci, ktoré si nesieme so sebou a z ktorých nás nikto nevytrhne. Verím, že deti sú pripravené čeliť tejto skutočnosti. V knihe Sára a zázračný stôl mi to miestami chýba. Je to určite téma na rozhovor, ak deti o tému bezdomovectva prejavia záujem napríklad aj dodatočnými otázkami.
Čitateľský zážitok z prvej ruky
Jednou z výrazných vecí v knihe pre mňa je, že profesionáli, ktorí prichádzajú do kontaktu so Sárou, ju počúvajú. Pozorne načúvajú a nereagujú zbrklo, no hľadajú jej dobro.
