Je možné zabezpečiť si šťastie tým, že ho uzamkneme do klietky? Hoci aj zlatej.
Ako to dopadne, keď sa ľudia prestanú zo šťastia radovať a naopak, začnú sa báť, že o neho prídu? Kniha je písaná pútavo a ponúka terapeutický presah. Počas čítania nás autor prevedie celou škálou emócií (od radosti cez smútok, súcit, zvedavosť, radosť, lásku, strach, hnev, bolesť). Napriek tomu, že sa príbeh dotýka aj stránok ľudského správania, ktoré majú negatívne dôsledky, celkovo pôsobí pozitívne, upokojujúco a prináša nádej. Zaoberá sa otázkami slobody, hľadania šťastia a na konci zanecháva hrejivý pocit na duši.
Ľudia a vzťahy (empatia a súcit, láska, strach, pomoc druhým)
Fantázia (veci a zvieratá s ľudskými vlastnosťami, zázračno)
Spoločnosť, história, umenie (filozofia, demokracia, mestá, krajiny, politika, vládnutie)
Náboženstvo a etika
Vták Šťastia je uväznený ľuďmi. Neskôr, oslobodený, sa aj napriek bolesti, ktorú prežil “predsa zavše ľuďom ukáže”. Hoci sú tu ľudia skôr príkladom negatívneho hrdinu, iní ľudia si dokážu dary Vtáka Šťastia vážiť. Z dôsledkov ich správania sa dá všeličo naučiť – ľudia boli spokojní a šťastní, žili v svornosti a nič im nechýbalo. To, čo ich obralo o šťastie, bol strach. Báli sa, že ich Vták Šťastia jedného dňa opustí a oni o šťastie prídu. Príbeh ukazuje, že by sme sa nemali nechať zviazať úzkosťami a strachmi z toho, čo sa môže stať. Je dobré si uvedomiť, že o šťastie môžeme prísť, no najmä preto, aby sme si ho vážili. Dozvedáme sa tiež, že zo šťastia neubúda, ak sa oň podelíme. Skôr naopak.
Príbeh podporí v malom čitateľovi empatické reakcie - súcit, nádej, aj lásku. Napríklad keď deti alebo starec reagujú na chlapcovu stratu vzácneho šarkana. Malí čitatelia tiež pri čítaní zažijú, ako sa môžu posunúť od strachu k väčšej slobode – deti spočiatku na svojich šarkanoch lipli, báli sa, že o ne prídu a ich samotné púšťanie sprevádzal strach. Napokon sa odhodlali pustiť ich a mali z toho aj radosť.
Pri čítaní so synom sme narazili na slovo „poznove“ (“...poznove povstal z plameňov”). Deti si takéto slová všimnú a pýtajú sa - ponúka to priestor pátrať spolu po význame a pôvode slov, ktoré sa už dnes bežne nepoužívajú. Pre niektoré deti vo veku okolo 6 rokov môže byť náročnejšie sledovať dej, ktorý prechádza viacerými líniami – základ tvorí príbeh detí, ktoré si púšťajú šarkana. Do toho vstupuje starček, ktorý im rozpovie ďalšie dva príbehy – rozprávky. Nebojte sa pri čítaní priebežne uistiť, opýtať sa, či deti chápu ako sa príbeh aktuálne vyvíja a nechať ich porozprávať, ako mu porozumeli.
Knižka je príjemne podnetná aj pre dospelého čitateľa. Nie je zlé na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť napríklad nad tým, kedy sa cítime naozaj šťastní, akú podobu má naše šťastie, aké sú naše strachy... alebo čoho sa v živote dokážeme vzdať, o čo sa dokážeme podeliť s ostatnými.
O príbehu sa dá porozprávať individuálne s jedným dieťaťom rovnako dobre ako v skupine detí. Dajte deťom priestor porozmýšľať a buďte dobrými poslucháčmi: Keď Peter prišiel ako jediný o šarkana, ako sa cítil? Bol/i si/ste niekedy v podobnej situácii? Čo ti/vám vtedy pomohlo? Čo by si/ste povedal/i Petrovi po tom, čo prišiel o šarkana? Kedy si sa ty cítil naozaj šťastný? Čo si myslíš o strachu z toho, že šťastie stratíme a tak ho radšej zavrieme do zlatej klietky? Bojíš sa, že o niečo prídeš? Dokázal by si sa niečoho vo svojom živote vzdať? Aké by to bolo? Robí ťa šťastným šťastie niekoho iného? Koho?
Diskusia môže prejsť aj k témam o živote v komunite, o pomoci druhým, o zmysle života a slobode: Čo je podľa teba dôležité pre to, aby mohli ľudia spolu fungovať v jednej spoločnosti? Potrebujeme si navzájom pomáhať, alebo by sme sa mali radšej starať sami o seba? Čo my sami môžeme spraviť pre druhých?
Keď som knihu čítala so svojim štyri a pol ročným synom, príbeh sa pre neho skončil už prvým “vyvrcholením”, keď starec dorozprával deťom príbeh o Vtákovi Šťastia. Ďalej už mal problém udržať pozornosť. Celkom neporozumel záveru, preto kvôli celkovej hĺbke porozumenia odporúčam vek až od približne 6 rokov.