Dahlovský príbeh o opustenom dievčatku, ktoré zažije zázraky.
Matilda je výnimočné múdre dievčatko, ktoré sa narodilo povrchným a krutým rodičom – to je začiatok a zároveň prvý z mnohých protikladov, s ktorými spisovateľ Roadl Dahl pracuje v celej knihe. Matilda okrem rodinných problémov čelí i krutej riaditeľke školy Byvolskej. Dahlovho umenie však spočíva v jeho schopnosti vyriešiť zdanlivo neriešiteľné vďaka odvahe, bystrosti a ľudskej blízkosti. Dahlovi hrdinovia ako pani učiteľka Medušková, či samotná Matilda dokážu priniesť nádej aj do beznádejnej situácie.
Matilda má v sebe zdravý vzdor a bystré šibalstvo, vďaka ktorému si dokáže so zlom poradiť – duchaplne, vtipne, hoci nie vždy definitívne. Napríklad, keď otcovi, ktorý ubližuje nie len jej, ale okráda svojich zákazníkov, prilepí na hlavu klobúk. Alebo keď oboch rodičov, ktorí nemajú rešpekt pred ničím, vystraší pomocou obyčajného papagája. Práve keď sa zlo vystupňuje, do príbehu vstúpia aj dobré postavy ba dokonca zázraky.
Dahlova Matilda stojí na hranici medzi súčasným reálnym príbehom a rozprávkou. Kniha tiež otvára otázky o závažnej téme týrania a zanedbávania detí, čo je priestor na citlivú diskusiu s dospelým, aby sa deti naučili identifikovať takéto prípady, a čo sa v tej situácií dá robiť.
Ľudia a vzťahy (láska, násilie, riešenie konfliktov, smútok, osamelosť, strach, prekonávanie predsudkov, priateľstvo, rodina, škola)
Fantázia (zázračno)
Literatúra , Náboženstvo a etika
Protiklady, ako dobro a zlo, hlúposť a múdrosť či láskavosť a bezcitnosť sú v knihe vystupňované do extrému. Príbeh má silu osloviť dieťa aj dospelého aj tým, že postavy a prostredie, v ktorom sa pohybujú, pripomínajú reálny svet. Jednak je to rodinné prostredie a jednak školské. Pre citlivejšie povahy môže byť slovník Matildiných rodičov či kruté správanie riaditeľky Byvolskej, ktorá deti zosmiešňuje, ponižuje a je fyzicky agresívna, nepríjemným. O to silnejšia je však následne radosť zo sily, ktorá dokáže zlo poraziť – bystrosť, ľudská blízkosť, spolupatričnosť. Tri zázraky v tejto knihe sú potom symbolickým, sčasti rozprávkovým víťazstvom dobra nad zlom – čo je veľmi podstatný odkaz pre čitateľov. Dahl ponúka nádej, že aj niekto zdanlivo úplne slabý a bezbranný môže poraziť hrubé a kruté zlo.
Kniha otvára aj náročné témy, ako je problém šikanovania a týrania, problém outsiderstva, niektoré situácie sú kruté a napätie sa stupňuje. Tu sa kniha dostáva na rozhranie medzi rozprávkou a reálnym príbehom – Matilda dokáže na diaľku hýbať kriedou, ale zároveň naplánovať múdry spôsob, ako poraziť zlo. Oslovuje symbolické myslenie detí, keď narábanie so zlom nemusí byť vždy založené na realite – dôležitý je princíp, že dobro porazilo zlo vďaka odvahe a bystrosti.
Mená postáv – napr. riaditeľka Byvolská či učiteľka Medušková – napomáha dieťaťu orientovať sa v ich charaktere a orientovať sa v rôznorodosti pováh a charakterov.
Matilda je veľkou milovníčkou umenia a kníh – spomínajú sa konkrétni autori, rozprávky, ktoré ju ovplyvnili, a to nenúteným a autentickým spôsobom.
Pre deti nie je ľahké kriticky hodnotiť a posúdiť konanie autorít – ak im ubližujú rodičia alebo učitelia, nemajú to odkiaľ zistiť, pretože práve oni ich učia rozlíšiť dobro od zla. To, že Matilda si tieto veci uvedomuje, je síce nereálne a Dahlovsky vymyslené (koniec-koncov rovnako ako jej čítanie románov v 4 rokoch), no deťom s podobným problémom to môže pomôcť. Napríklad to, že rodičia sa k Matilde nesprávajú pekne, že ju zanedbávajú až týrajú, je vec, ktorú si deti bežne neuvedomia – ak sa deje im. Pretože iných rodičov na porovnanie nemajú. Vďaka Matilde si však môžu zvýšiť ich citlivosť na situácie, kedy sa ubližuje bezbranným, či už u nich doma alebo u kamarátov.
Niektoré výrazy a scény v knihe sa môžu zdať citlivejším povahám prisilné – násilie, nadávanie a pod. Autor i Matilda však voči týmto prejavom zaujímajú jednoznačný postoj. Preto je dôležité o tom hovoriť a dieťa sprevádzať touto knihou takisto s jasným vymedzením, čo sa môže a čo nemôže deťom robiť.
Roald Dahl má schopnosť zaujať deti i dospelých. Jeho jazyk je priamy a jednoduchý. Je tiež vtipný a napätie dokáže vyrobiť tak, že aj dospelý zadržiava dych.
Čo to znamená týranie? Kedy a komu treba oznámiť, že sa dieťaťu deje niečo zlé?
Čo by si k dieťaťu nikdy nemali dovoliť dospelí?
Ako by ste sa zachovali voči rodičom na Matildinom mieste? (Zozbieranie nápadov). Čo by bolo podľa Vás z týchto možností najsprávnejšie a prečo?
Pre dcéru bola veľmi silná postava riaditeľky Byvolskej, ktorá bola mimoriadne krutá. Bolo dôležité, že sme knihu čítali spolu. Pretože u nej je ich pani riaditeľka veľká autorita, má ju rada, a bola zmätená, že sa niekto dospelý takto správa k deťom. Sama rozvíjala fantázie, ako by sa s touto riaditeľkou vysporiadala. Bolo pre mňa zaujímavé pozorovať, ako aj v nej stúpa hnev voči násiliu a ubližovaniu slabším. Myslím, že sa stala voči týmto témam citlivejšia aj vďaka tejto knihe.
Kniha je vhodná na prednes – má v sebe veľmi zábavné, ale i napínavé úseky, má spád, zaujímavé opisy. Dala by som to pre deti vo veku 10+.