Špeciálny príbeh o Vĺčikovi, ktorý sa prestal tešiť zo sveta a potreboval pomoc.
Kniha je na prvý pohľad určená deťom, no v skutočnosti má široký vekový záber. Našim odporúčaním je, aby sa stala spoločným čítaním pre deti a rodičov. Jazyk je zvolený pre primárnu cieľovú skupinu – deti s prihliadnutím na jej možnosti chápania a interakcie. Vĺčik býva v hlbokom lese. Je veselej a neposednej povahy. Jedného dňa ho však uštipne hmyz neznámeho pôvodu (v knihe nazvaný pačmaga) a on sa odvtedy začne cítiť divne. Všetko mu odrazu príde rovnaké, nič ho neteší. Príbeh otvára tému samoty a pretvárky a ukazuje cestu pomoci cez úprimný záujem Plamienky o Vĺčika a jej ochotu hľadať riešenie bez akéhokoľvek hodnotenia. Kniha môže pomôcť dieťaťu (napokon aj dospelému) vysporiadať sa s náročným životným obdobím, či prispieť k scitliveniu detí voči negatívnemu prežívaniu u ľudí v ich okolí. Je vhodná aj na biblioterapeutické a dramaterapeutické stretnutia.
Ľudia a vzťahy (empatia a súcit, smútok, osamelosť, strach, pomoc druhým, priateľstvo, zdravie, choroba)
Fantázia (veci a zvieratá s ľudskými vlastnosťami)
Etická výchova, ZUŠ - Literárno-dramatický odbor
Kniha nám cez postavu Vĺčika približuje, aké to je, keď sa svet zo dňa na deň premení z pekného miesta na miesto nevľúdne. Túto neľahkú situáciu však Vĺčik zvláda s pomocou Plamienky, v ktorej nachádza priateľku. Sova do príbehu prináša múdrosť a dôveru. Plamienka nie je vševediaca, i keď je múdra. Nemá žiaden zázračný liek, moc vyliečiť Vĺčika. Ale má to najdôležitejšie: skutočný záujem a ochotu pomôcť. V knihe nachádzame netradičný rozprávkový prvok – nie hlavný hrdina prosí a volá o pomoc, ale pomoc prichádza aktívne za ním. Vĺčik po náročnej skúške opäť nachádza silu a púšťa sa do svojich predchádzajúcich aktivít.
Vĺčikov príbeh je vykreslený jednoducho, no veľmi dobre zachytáva prežívanie človeka, ktorému sa mení svet k horšiemu. Vĺčik sa na začiatku príbehu teší zo života, má mnoho aktivít, v ktorých nachádza zmysel. Toto všetko sa zmení. Spočiatku len nenápadne. „Výhľad z kopčeka sa mu zdal rovnaký ako pred týždňom. Na koncerte mal pocit, že takú muziku už počul hádam stokrát. A keď prišiel do záhrady a videl, že jeho kiwi sa akosi nedarí, cítil sa už úplne zúfalý.“ Zrazu mu chýba radosť zo všetkého, čo ho predtým tešilo. Pretvárku vymieňa za izoláciu. Vôbec nerozumie tomu, čo sa mu deje. Zdá sa vám to povedomé? Áno, mohol to byť len obyčajný smútok. Vyčerpanie. No ako vieme, že nejde o čosi vážnejšie? Kniha môže pomôcť dieťaťu aj dospelému vysporiadať sa s náročným životným obdobím, či prispieť k scitliveniu detí na negatívne prežívanie ľudí v ich okolí.
Čo Vĺčikovi pomohlo? Bola to správna kombinácia ingrediencií v podobe elixírov? Oddych? Dobrý spánok? Alebo “len” záujem blízkeho človeka, spoločný rozhovor a skutočnosť, že mohol byť sám sebou? Možno trochu z každého a možno presná správna odpoveď ani nie je dôležitá. Hlavné je, že Vĺčik mal opäť chuť konečne niečo podniknúť. V skutočnosti nikto nepovedal, že sa z prapodivnej choroby úplne vyliečil. Možno sa len naučil s ňou žiť.
Trochu mätúcim môže byť pomenovanie záhadnej Vĺčikovej choroby ako „Deža-vú“. V autorkinom poňatí je pomenovaním niečoho záhadného, nejasného, nevysloveného a sám čitateľ, či sprevádzajúci dospelý, si za tento pojem môže dosadiť svoj vlastný význam. Ilustrácie autorky sú nápadité, originálne a v harmónií s príbehom, preto udeľujeme knižke pečiatku Vizuálny zákusok, no pripúšťame, že na prvý pohľad nemusia osloviť všetky deti. Môže pomôcť, ak knihu najskôr predstavíte ako špeciálny príbeh o Vĺčikovi, ktorý sa prestal tešiť zo sveta a potrebuje pomoc.
Kniha prináša široký eticko-morálny záber a svojou jednoduchosťou a možnosťou klásť a nachádzať odpovede môže oslovovať rôzne vekové kategórie. Má prežívanie a prekonávanie prekážok, trápení, či choroby nejaký zmysel? Téma smútku a pomoci je aktuálna pre všetkých, bez ohľadu na vek. Z nášho pohľadu je vhodná aj na biblioterapeutické a dramaterapeutické stretnutia.
Aj deti, či ich blízki sa dostávajú do situácií, kedy musia riešiť závažné, či menej závažné problémy. Ako vieme pomôcť v takej situácii sebe alebo blízkemu človeku?
Ako sa taký človek cíti, stojí vôbec o našu pomoc?
Vĺčika unavovalo pred priateľmi vysvetľovať, čo mu je. Nevedel to ani on sám. Byť iným je totiž často namáhavé. Rovnako ako Vĺčik, aj my by sme si neraz radšej nasadili „masku“ a nepútali pozornosť ostatných.
Ako sa cítil Vĺčik, keď bol ukrytý za maskou?
Mohlo sa mu týmto spôsobom uľaviť, alebo išlo len o jednoduchšiu cestu?
Čo by mu v tej chvíli pomohlo?
Keď si Vĺčik nasadil masku, jeho priateľom sa to zdalo ako dobrý fór a tiež začali nosiť masky. Jemu to ale nepomohlo... “Vlastne už ani nevedel kto je kto, a vôbec sa na tom nezabával.” Ako by priatelia s maskami mohli vyzerať v reálnom svete? Ako by sa postavili k problémom druhých? Ako by reagovali?
Recenzentka Peťa Mišáková: „Liek pre vĺčika sme využili na biblioterapeutickom stretnutí s dospelými ľuďmi s duševnými poruchami. Svojím naoko detským jednoduchým príbehom však mnohých z nich oslovila. V príbehu našli mnoho situácií, ktoré si sami prežili. Obohatili ma o nové nazeranie na jednotlivé momenty príbehu. V rámci nášho stretnutia som okrem čítania a diskusie využila aj ďalšie techniky. Každý člen skupiny samostatne dotvoril príbeh po tom, čo Vĺčika pichol hmyz a odvtedy sa začal cítiť divne. Následne sme príbehy v skupine čítali a diskutovali o jednotlivých odlišnostiach či podobnostiach. Na záver sme nakreslili moment z knihy, ktorý nás najviac oslovil. Jednotlivé diela sme napokon vystavili.“
Kniha je napísaná a ilustrovaná renomovanou slovenskou ilustrátorkou. Príbeh je zasadený do originálnych a nápaditých ilustrácií. Kniha nás prekvapila svojou výraznou a trocha štylizovanou farebnosťou. Tradiční rozprávkoví hrdinovia (vlk a sova) sú v Olejníkovej poňatí vykreslení veľmi originálne a netradične. „Jej ilustrácie nepôsobia „strojovo“, ale naopak, sú svojím vyžarovaním jedinečné. Svojím prístupom prepojenia grafického dizajnu a ilustrácie láme tradičný spôsob ilustrovania. Knihu si predstavuje ako súhru písma a obrazu, čím obohacuje vnímanie čitateľa.“ [Anoškinová, Viera; historik umenia; Bibiana http://lib.bibiana.sk/author.php?id=00000003895]
Text je tvárny – nájdeme ho v blokoch, alebo ako doplnok ilustrácií (napr. v bublinkách znázorňujúcich reč postáv). Strieda sa tlačené písmo s písaným a obe formy písma sú pre deti veľmi ľahko čitateľné. Spolu s ilustráciami vytvára harmonický celok.