Filipko objavuje čarovný svet prírody a cíti sa jeho súčasťou.
Predškolák Filipko každú voľnú chvíľku trávi so svojím ockom na rybách a v lese. V knihe je pätnásť relatívne samostatných príbehov, v ktorých Filipko objavuje prírodu: Stačí, keď si zatvorí oči, a už sa z neho stáva pstruh, húsenica, podenka, vretenica, divé prasiatko či mnohé iné zvieratká. Čitateľ si uvedomuje javy, ktoré si doteraz vôbec nevšimol: že v prírode sa nedeje nikdy nič len tak. Že všetko je vo vzácnej rovnováhe, ktorú by človek nemal narušiť, lebo je jej súčasťou. Naučí sa v prírode správať ohľaduplne, lebo je v nej len na návšteve, ako hovorí Filipkov ocko. Text je silný svojou náučnou zložkou, ktorá je však podaná ľahko, vtipne (škriatkovia Brmbolíček, Stromočíček, Trboľa a Prdoľa), hravo, so zmyslom pre slovné hračky (vlnebo, obrenica). Zaujmú aj výrazné ilustrácie Evy Chupíkovej.
Ľudia a vzťahy
Príroda (rastliny, voda, podmorský svet, zvieratá)
Fantázia
Knižku by som odporúčala ako príjemné spestrenie si hodín prírodovedy.
Príbehy sa odohrávajú pri vode, v lese, pod zemou. Filipko sa učí od svojich rodičov vážiť si svet zvierat a rastlín, stáva sa ich kamarátom. V texte cítiť silný ekologický motív.
Filipko sa dozvie, že príroda má svoje pravidlá. Vo vode, v lese, pod zemou neexistuje zámerné zlo. Všetko má svoj zmysel, aj to, že nočné motýle vyjedli jelšu, ktorá uschla: „Kým zoschne a spadne, nakŕmi ďalšie húsenice a lesné chrobáky. Budú na nej rásť huby a mach. Vtáky si v nej urobia hniezda. Keď celkom spráchnivie, aj potom bude jelša dôležitá. Vyrastie v nej nový život,“ usmeje sa ocko.
Filipko sa stáva v každej kapitolke iným zvieratkom. Zistí, že ani vretenica nie je zlá, ak jej nikto zámerne neubližuje: „Ušla,“ povie Filipko škriatkom. „Vretenica je čestný tvor. Možno je jedovatá. No keď povedala, že ma nechá na pokoji, svoje slovo dodržala.“ Dokáže sa vcítiť do situácie zvieratiek a rastlín (lekno) a rešpektuje ich potreby.
Na hodine slovenského jazyka sa môže učiteľ so žiakmi hrať so slovom, žiaci môžu vymýšľať nové slová.
Húsenica obryňa je Obrenica.
Vodička studená je studenička.
Pohľad na vlniace sa nebo spod hladiny vody sa nazýva vlnebo.
Text sa dotýka aj prírodovedy:
Filipko sa rozpráva s korčuliarkou (chrobáčikom): „Ako to, že sa nepotopíš? Všetky muchy, včely, osy, ktoré spadnú do vody, sa z nej už samy nevedia dostať. A tebe sa nič nestane,“ húta Filip. „Povrchové napätie vody. Hovorí ti to niečo? Určite nie.“ (70)
Čitateľ so dozvie, ako si zapamätať farby dúhy podľa vety Červenú ostružinu žuje zrána modrý fuzáč(60) = červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová.
Ocko naučí svoje deti Zorničku a Filipka spoznávať na oblohe súhvezdia: Veľký voz, Malý voz, Orion, Labuť. Ukáže im Mliečnu cestu, vysvetlí, čo je to galaxia.
Knižka výstižne zachytáva života zvierat a rastlín. V každej kapitolke autorka venuje pozornosť nejakému zvieratku, hmyzu, rybke, plazovi a pod. Predstavuje dieťaťu faunu a flóru našich lesov a vôd, napríklad rôzne druhy rýb: boleň, ostriež, pleskáč, jalec, lieň, karas, červenica.
Ako sa musíme správať, keď vojdeme do lesa?
Na aké zvieratko by si sa chcel premeniť?
Kapitolky sú svojou dĺžkou a čistým jazykom vhodné na recitáciu (napr. str. 8).