Aj v každodenných veciach nájdeme čosi vzácne a neobyčajné.
Dita je malé dievčatko, ktoré žije v neveľkom meste spolu so svojimi rodičmi a priateľmi. Jej príbehy pôsobia ako jemné pohľadnice mesta a jeho obyvateľov. Sú to výjavy napohľad každodenné (návšteva výstavy motýľov, stretnutie s harmonikárom na ulici, výlet k ruinám hradu, návšteva prastarkej a pod.), ale ozvláštňuje ich spôsob vnímania a prezentovania v texte. Rozprávanie je založené na partnerskom dialógu dospelého a dieťaťa, čo sa prejavuje jednak v štýle rozprávania – je na pohľad jednoduchý a zároveň významovo presný, čistý – a jednak vo výbere tém a „obrazov“. Dita je veľmi vnímavé a citlivé dievčatko, ktoré rado pozoruje ľudí aj prírodu, má rada zvieratká, hrá sa s bábikami, sníva. Za týmito obrázkami je však oveľa viac – sú to zároveň nenápadné posolstvá o tom, ako by sa mali ľudia správať k sebe, k zvieratám a celej prírode.
Ľudia a vzťahy (priateľstvo, rodina)
Príroda (rastliny, zvieratá)
Fantázia (zázračno)
Literatúra , Prírodoveda/biológia , Náboženstvo a etika , Výtvarná výchova
Príbehy malého dievčatka Dity (zrejme už školáčky, lebo vie čítať a jej spôsob nazerania na svet tomu tiež zodpovedá) roztvárajú mnoho tém na diskusiu o skutočných hodnotách v živote – ako je vzájomná blízkosť, priateľstvo, úcta voči iným ľuďom, ale aj zvieratám a celej prírode. Dita sprevádza svojich čitateľov po malom meste, kde sa môžu ísť pozrieť na cudzokrajných motýľov, na výstavu krojov z celého sveta, stanovať pri ruinách hradu, bicyklovať sa, hrať sa s kamarátmi, stretávať s pouličnými harmonikármi. Vo všetkých príbehoch sa malá hrdinka spolu s čitateľmi niečo zaujímavé naučí. Najdôležitejšie je však poznanie, ktoré súvisí s pochopením podstaty súcitu, lásky, porozumenia a tolerancie.
Dita je veľmi empatická pozorovateľka, nič jej neujde – ani to, ako sa cíti pouličný harmonikár, ktorého šikanuje banda hlučných tínedžerov, alebo čo by sa stalo tropickému motýľovi, keby uletel zo skleníka. A súcití aj s medveďom v cirkusovom väzení.
Veľmi dôležitý je i obraz medziľudských vzťahov, ktoré sa v každodenných Ditiných zážitkoch objavujú. Príbehy ukazujú predovšetkým na harmonické vzťahy. Čitateľ vidí, aký je vzťah medzi Ditou a jej rodičmi, jej priateľmi (Zitou a Vilom) a jej prastarou mamou. Dôležitý je empatický dialóg, v ktorom obe strany počúvajú, čo hovorí ten druhý. Ak sa aj názorovo nezhodnú, vedia si to slušne vydiskutovať.
V príbehoch sa čitatelia môžu nepriamo veľa dozvedieť o prírode (tropický motýľ by v našich netropických podmienkach zahynul, zvieratám nie je dobre v zajatí, kedy lietajú svätojánske mušky) aj o iných kultúrach (napr. ako vyzerá čínsky kroj). Kniha je určite vhodná aj na podporu kritického myslenia, lebo takmer každý príbeh nepriamo rozvíja aj etickú problematiku primeranú veku adresáta. Jej prínos v tejto oblasti spočíva najmä v jednoznačnom etickom posolstve – vždy sa zdôrazňuje dobro, porozumenie, tolerancia.
V zdanlivo jednoduchých príbehoch kniha zdôrazňuje hodnotu kvalitných medziľudských vzťahov.
Medziľudské vzťahy: Čo je najdôležitejšie pri spoznávaní iných ľudí, kultúr?
Medzigeneračné vzťahy: Deti a starí (resp.) prastarí rodičia. Čím je svet našich prarodičov pre nás zaujímavý? Ako nás to obohacuje?
Vzťah k prírode: Ako sa máme správať voči prírode a zvieratám? Prečo je dobré usilovať sa porozumieť prírodnému svetu?
Sny: Čo nám prezrádzajú naše sny? Ako súvisia s naším každodenným životom?
Zdôvodnenie: Jazyk príbehov je jednoduchý, zrozumiteľný. Príbehy sú krátke, primerane sa v nich strieda priama reč s opisnými pasážami. (Každý samostatný príbeh sa môže využiť na prednes, závisí od preferencií dieťaťa. Napr. ak má dieťa rado psy, vhodný je Príbeh s hluchým psom; ak sa dieťa zaujíma o osudy iných ľudí, môže si vybrať Príbeh s harmonikárom; ...)
2014 – Najlepšia detská kniha jari