Autorky: Svetlana Kapalková, Ľudmila Mičianová
Čítanie kníh – téma, o ktorej sa veľa hovorí, a z ktorej začíname byť niekedy aj trochu unavení. V spoločnosti počujeme názory, že deti čítajú málo alebo vôbec. Tento dojem môže byť nielen subjektívny, žalostný obraz potvrdzujú aj medzinárodné štúdie objektívne merajúce úroveň čitateľskej gramotnosti našich detí (napr. PISA 2015). Okrem iného dáta hovoria, že skupina najslabších čitateľov sa zväčšuje, zatiaľ čo vyspelých čitateľov ubúda. Ešte horšie je to s úrovňou porozumenia čítaného.
Prirodzene vznikajú teda rôzne pokusy a iniciatívy na Slovensku zvrátiť nežiaduci stav a motivovať deti k čítaniu. Zmeniť prístup detí k čítaniu však nestačí až v školskom veku. Ako vyplýva z rôznych medzinárodných štúdií, vzťah ku knihe a hlavne pregramotnostné schopnosti detí sa primárne rodia, a teda ovplyvňovať sa dajú a majú oveľa skôr. Možno sa na prvý pohľad môže zdať čudné, ale existuje zásadný vzťah práve medzi čítaním a rozprávaním v predškolskom a najmä v ranom veku. Druhý podstatný fakt, ktorý vplýva na čitateľskú gramotnosť a schopnosti s ňou súvisiace, je samotná kvalita jazykového prostredia, v ktorom dieťa vyrastá.
Ako často a o čom sa rozprávame s našimi deťmi?
Zjednodušene platí, že kvalitnejšie podnety zo strany rodiča znamenajú kvalitnejšie jazykové schopnosti dieťaťa. Je známe, že čím vie dieťa lepšie súvislo rozprávať príbeh, tým je úspešnejšie v škole, a teda má aj lepšie gramotnostné schopnosti vrátane porozumenia čítaného textu. Ak dieťa nerozumie príbehu, ktorý počuje, nebude rozumieť ani tomu, čo si neskôr prečíta (tu patrí aj slovná úloha z matematiky, text z prírodovedy alebo kniha z povinného čítania). Celá táto schopnosť porozumenia sa rodí v rozhovoroch s rodičmi a ľuďmi v okolí dieťaťa. To, o čom sa rodičia prostredníctvom príbehov s deťmi rozprávajú, a ako sa s nimi rozprávajú, formuje u detí schopnosť porozumieť aj ľudskej skúsenosti ako takej, formuje jeho názory a poznanie o svete. V nami realizovanom prieskume sme oslovili rodičov detí v predškolskom veku vyvíjajúcich sa typicky a rodičov detí s narušeným vývinom reči, kde vidíme slabšie čitateľské schopnosti detí napriek normálnemu intelektu. Všetci rodičia vyplnili podrobný on-line dotazník. Dotazník sa zameriaval na rozhovory rodičov s deťmi, témy týchto rozhovorov i frekvenciu a čas, kedy sa so svojimi deťmi rozprávajú. Najväčší rozdiel medzi skúmanými skupinami bol práve v oblastí tém rozhovorov. Rodičia detí s ťažkosťami v reči sa so svojimi deťmi rozprávali menej, mali tiež menší rozsah tém rozhovorov. Témy sa týkali predovšetkým školy, oslovení rodičia sa s deťmi nerozprávali takmer vôbec o svojom detstve, o filmoch, knihách, alebo budúcnosti. Nepríjemným zistením pre nás bolo, že takmer 20% zo všetkých oslovených rodičov v oboch skupinách uviedlo, že sa so svojimi deťmi rozprávajú menej ako raz denne.
Aj vzhľadom k poznaniu súvislostí medzi hovorením príbehov a ich počúvaním a neskorším čítaním a porozumeniu čítaného, začína byť prioritou stimulácia naratív (rozprávania detí) v ranom a predškolskom veku. V súčasnosti existuje viacero konkrétnych prístupov a metód ako aj zariadení, ktoré sa špecializujú na túto oblasť. Napríklad v Inštitúte detskej reči skupinová terapia detí s narušeným vývinom reči zameraná na rozvoj rozprávania metódou interaktívneho čítania a metódy story teling - story acting. Tieto metódy sa vzhľadom k čitateľskej gramotnosti overovali aj na šiestich základných školách na Slovensku. Deti sme sledovali od predškolského veku do konca druhého ročníka.
Dobrá kniha nestačí
Vzťah k čítaniu budujeme od raného veku, od jedného roka dieťaťa. I keď dieťa ešte nemá veľkú aktívnu slovnú zásobu, vie povedať len niekoľko slov, rozumie oveľa viac. Hovorí sa, že dieťa sa stáva čitateľom na kolenách svojich rodičov. Vzťah ku knihe sa formuje cez ilustrácie a kniha by sa mala stať v ideálnom prípade rámec pre rozhovor dieťaťa s dospelým. Samotný výber „dobrej knihy“ ale v žiadnom prípade nestačí. Aj na základe našich skúseností (realizovali sme výskumnú štúdiu so slovenskými deťmi v predškolskom veku) môžeme povedať, že pri uplatnení dobrých stratégií zo strany dospelého, sa dostavia výraznejšie benefity v oblasti jazykových schopností detí aj v oblasti porozumenia. V našom výskume sme deti rozdelili do dvoch skupín, pričom dospelá osoba im na stretnutiach čítala postupne ten istý súbor siedmych kníh. V prvej skupine používala pri čítaní špecifické stratégie (pýtala sa ich vopred starostlivo vybrané otázky na vopred vybraných miestach v knihe), pri druhej ich čítala tá istá osoba „tradičným spôsobom“. Zistili sme, že významne sa v rozprávaní i porozumení textu zlepšili len tie deti, ktorým boli knihy čítané s použitím interaktívnych stratégií. Z toho vyplýva, že spôsob, akým sa jazyková a literárna gramotnosť v ranom a predškolskom období rozvíja, hrá dôležitú úlohu. Podľa kritérií môžeme mať „dobrú“ knihu, vhodnú pre vek daného dieťaťa, a keď ju budeme čítať nezáživne, nedovolíme dieťaťu v nej listovať, nevysvetlíme mu nové slová a pod., nemusí ho zaujať a už vôbec z nej nemusí jazykovo profitovať. Naopak, v extrémnom prípade z opačnej strany, aj leták na nástenke u zubára či katalóg obchodu s potravinami sa dá prečítať zaujímavo a podnetne.
Čo je to „dobrá kniha?“
Existuje obrovské množstvo kritérií, podľa ktorých sa môžeme pozerať na detské knihy. Od formálnych (veľkosť a typ písma, ilustrácie,...) cez lingvistické (napr. lexile range alebo lexikálna diverzita, rozsah slovnej zásoby – kniha by mala byť o krok pred pasívnou slovnou zásobou dieťaťa ale stále v jeho komfortnej zóne porozumenia, syntaktická dĺžka a zložitosť viet), až po rôzne psychologické a emočné parametre (situácia, žáner, spletitosť interakcií postáv). Rovnako zaujímavé je i žánrové hľadisko (rozprávky, vymyslené a fiktívne príbehy, faktické knihy,...). Nedovolíme si teda tvrdiť, že existuje zlá kniha, každá kniha si nájde svojho čitateľa a sú len knihy menej vhodné pre konkrétne dieťa z hľadiska jeho veku, schopností a záujmov. Aj z toho pohľadu kategória povinného čítania nemusí byť šťastná, aj keď ju odborníci starostlivo vyberali ako vhodnú pre naše deti – istý set kníh pre istý vek detí.
Oveľa zaujímavejšie je mať širokú škálu odporúčaných kníh, z ktorej si dieťa dobrovoľne vyberie istý počet, ako pevne stanovené tituly, ktoré by mal prečítať.
