V čo by mala uveriť postava z Tvojej knihy? (Dielne čítania)

Aktivita podporuje

• Čítanie s porozumením
• Čítanie s presahom do inej vzdelávacej oblasti (Človek a hodnoty)

Tematické zaradenie

• Hlavná postava z knihy
• Literárne dielne čítania

Popis aktivity

V Súkromnej základnej škole BellAmos sme v školskom roku 2016 / 2017 zaradili do procesu ako súčasť literárnej výchovy literárne dielne čítania. V skratke povedané – čítame a rozprávame sa vždy na jednu konkrétnu tému, či už na podnet detí alebo na podnet učiteľa. Čítame a pracujeme práve s tou knihou, ktorú každý jeden (žiak, žiačka, aj učiteľ) čítame individuálne. Pre nižšie ročníky (5. – 6. ročník) už máme vypracovaný orientačný plán s konkrétnymi témami a úlohami, no vo 8. ročníku tento formát len testujeme. Základná metodika dielní, s ktorou pracujeme u nás v BellAmos, je k dispozícii na stiahnutie nižšie.

Často sa stáva, že pripravenú tému v poslednej chvíli nahradí niečo, čo vám, tak povediac, cvrnklo do nosa. Tak to bolo aj v prípade tejto aktivity. Vierka Lasáková, moja mentorka v programe IRPU z organizácie LEAF, sa raz so mnou lúčila so slovami: „A vieš, čo povedala Alica v krajine zázrakov: Občas uverím aj v šesť nereálnych vecí pred raňajkami.“ A zrodila sa téma. Presne toto som potrebovala. Dospievajúci potrebujú občas v niečo uveriť – aj keď sami to nepriznajú. Ani to, že sa radi hrajú. Občas teda s ôsmakmi hráme hru – oni sa tvária, že vedia a ja sa tvárim, že neviem... Pravidlá hry sú jednoduché:

• Dám otázku, ktorá sa týka akože postáv v ich knihe.
• Oni odpovedajú akože za postavu.
• Všetci sa tvárime, že nevieme, že rozprávame o sebe. (Aj keď už dávno sme pochopili, práve cez dielne čítania, že naše odpovede na zadania vychádzajú z nás, z toho, čo prežívame, čo si myslíme, nech je kniha akákoľvek.)

Štruktúra hodiny

Úvod: motivácia cez príbeh (3 minúty)

Prerozprávala som príbeh, ktorý ma motivoval k téme hodiny. Zdôraznila som, že občas mám pocit, že sa mi nedarí, aj keď robím všetko naplno. Potom prídu „depresívne“ chvíle, keď mám chuť všetky aktivity zabaliť, lebo deti nereagujú podľa mojich predstáv, odmietajú spolupracovať, alebo sa im jednoducho nechce. Vtedy ma láka jednoduchšia cesta - učiť spôsobom učebnica – zošit – skúšanie – učebnica. Vždy sa však nájdu ľudia, ktorí povedia niečo podobné ako Alica... a ja opäť získam odhodlanie skúšať, ako to pôjde. Veľmi ostýchavo sa pridali nejaké hlasy z triedy, že aj oni/ony to tak občas majú...

Mostík - prepojenie: krátky riadený rozhovor (3 minúty)

Alica v krajine zázrakov – kto pozná túto knihu? Ako súvisí Alica s našou témou? (Takmer nikomu sa Alica nepáčila. Dokonca zazneli hlasy, že sa jej a celej knihy báli. Súvislosti však našli – zázraky a úlety. Človek občas potrebuje zázrak a úlet k tomu, aby prežil.).

Zadanie: nalepený odkaz v zošite (1 minúta)

Základom dobrého výstupu je jasné zadanie. Deti majú na dielne čítania samostatné zošity. Zvyčajne im pred hodinou stihnem do nich nalepiť lístoček so zadaním. Neobsahuje spôsob vypracovania zadania. Deti to berú akosi automaticky - keď majú zošit, tak píšu. Na forme písomnej odpovede však nebazírujem. Moji ôsmaci dostali dnes takéto zadanie: Alica v krajine zázrakov povedala: „Občas uverím aj v šesť nereálnych vecí pred raňajkami.“ V čo by mohla / mala uveriť postava z Tvojej knihy?

Čítanie a písomné vypracovanie zadania (15 – 20 minút)

Každý si nájde svoje miesto v triede. Vieme, že každý si číta sám, potichu a nevyrušuje ostatných. Je to 15 minút čistej interakcie dieťa – kniha, resp. aj učiteľ – kniha. Ja sama som v tom čase čítala dve knihy – Denníky z Rakky (autor: Samer) a Geniálna priateľka (autorka: E. Ferrante).

Diskusia a reflexia na záver (15 minút)

Odporúčam niekoľko užitočných pravidiel:

• Je dôležité, aby sa vyjadrilo každé jedno dieťa.
• Poradie môžete žrebovať. (Niektorí neradi začínajú ako prví, rešpektujme to.)
• Môžete vytvárať dvojice, ktoré sa navzájom informujú o svojich zisteniach. Tak získate priestor, aby mohol diskutovať k svojej knihe viac do hĺbky každý žiak / žiačka na hodine.
• Môžete sedieť v kruhu (môj osobný tip). Keď žiaci sedia v kruhu, dobre na seba vidia a môžu sa navzájom oveľa lepšie vnímať.
• Aj v tomto prípade som v tom spolu s deťmi. So svojím vypracovaným zadaním začínam len, ak nechce začať niekto z triedy. (Býva to často.) 

V tomto prípade sme si čítali vypracované zadania a ak niekto chcel, tak sa ku konkrétnym názorom mohol vyjadriť. Moji ôsmaci sú už zvyknutí, že slovne alebo aj neverbálne mimikou. Väčšinou cítia pretlak, chcú sa rozprávať a povedať vlastný názor, ktorý minimálne na dielňach všetci rešpektujú. Na tejto hodine sa ale veľmi nepýtali, cítili potrebu vypovedať to svoje a boli prekvapení, keď niekto napísal niečo veľmi podobné, ako napísali ony. Ich reakcie na zadania ma inšpirovali k ďalšej téme na nasledujúcu hodinu – Napíš list svojej postave.