Trochu o strachu (Dielne čítania)

Aktivita podporuje

• vnútornú reflexiu a prežívanie emócií
• presah do vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty

Tematické zaradenie

• emócie
• strach
• introspekcia

Popis aktivity

V Súkromnej základnej škole BellAmos realizujeme už tretí rok ako súčasť literárnej výchovy literárne dielne čítania. Čítame a rozprávame sa vždy na jednu konkrétnu tému, či už na podnet detí alebo na podnet učiteľa. Pracujeme práve s tou knihou, ktorú každý jeden (žiak, žiačka, aj učiteľ) čítame individuálne. Pre nižšie ročníky (5. – 7. ročník) už máme vypracovaný orientačný plán s konkrétnymi témami a úlohami, v 8. ročníku tento formát len testujeme. Inšpirácia na tému Strach prišla spontánne. Čítala som knihu Daniela Pennaca Pes tutulák (v skratke: príbeh tejto knihy rozpráva o vzťahu rozmaznaného dievčatka s novým psím priateľom psom tulákom) a pri čítaní nasledujúcich riadkov, v ktorých autor opisuje pomery v psom útulku, ma až zamrazilo: „Celé to prebehlo veľmi rýchlo. Dodávka odišla. Brána sa zavrela. Nastalo smrteľné ticho. Všetkých premkol naozajstný strach. Zízali na rad prázdnych klietok. Boli to klietky tretieho dňa.“ (str. 26) Klietky tretieho dňa boli klietky, z ktorých brali psíky na utratenie. Aktuálne bol práve 27. január - Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Téma bola na svete a rovno som ju otestovala v dvoch triedach – najprv so siedmakmi a o hodinu neskôr s ôsmakmi. Štruktúra hodiny:

Úvod: motivácia cez citát / 5 minút

„Celé to prebehlo veľmi rýchlo. Dodávka odišla. Brána sa zavrela. Nastalo smrteľné ticho. Všetkých premkol naozajstný strach. Zízali na rad prázdnych klietok. Boli to klietky tretieho dňa.“ Nechajte deti chvíľu so svojimi myšlienkami.

Mostík, prepojenie: krátky riadený rozhovor  / 5 minút

Viete, čo si pripomíname 27. januára? Ako s týmto dňom súvisí prečítaný úryvok z knihy? Aká emócia spája tieto dve udalosti?

Odpovede boli rôzne – nepokoj, smútok, prekvapenie. Najčastejšie sa však opakovalo slovo STRACH. Ak diskusia detí prirodzene nesmeruje k téme hodiny, pomáha, ak spolu s nimi zapisujete ich odpovede na tabuľu alebo flipchartový papier a následne sa viete zamerať na tie, ktoré smerujú k vami vopred vybranej téme. V tomto prípade som im navrhla, aby hľadali najsilnejšiu emóciu. Nasmerovala som ich pozornosť na pocit psov v útulku. Nastalo napäté ticho.

Krátky riadený rozhovor / 5 minút

Čo je strach? Kedy najčastejšie prežívate strach?

Siedmaci definovali strach ako niečo nepríjemné; ako chvíle, keď sa vôbec necítia príjemne. Niečo, čo nám robí náš život horším. Strach sa v ich vnímaní spája s neschopnosťou niečo urobiť, s chybami. Ôsmaci prekvapili tým, že mali vôbec problém nájsť chvíľu, kedy sa báli – a to i napriek tomu, že sme spoločne hľadali situácie, v ktorých máme zväčša strach. Treba však podotknúť, že tohtoroční ôsmaci sú najšpecifickejšou triedou, akú sme kedy zažili. Je ich sedem (šesť chlapcov a jedno dievča), čo je celkom malá a nevyvážená skupina z hľadiska princípov skupinovej dynamiky. Z ich odpovedí (vrátane písomných) vyplynulo, že strach sa im spája s robením niečoho, čo nemajú radi. Napríklad aj s učením.

Zadanie: vopred nalepený odkaz v zošite (zošit na dielne čítania, zošit na literárnu výchovu) / 1 minúta

Aký strach prežíva postava v tvojej knihe? Čoho sa bojí? Ako reaguje na tento strach?

Čítanie a písomné vypracovanie zadania / 15 – 20 minút

Každý si nájde svoje miesto v triede, vieme, že každý si číta sám, po tichu a nevyrušuje ostatných. Je to 15 minút čistej interakcie dieťa – kniha, resp. aj učiteľ – kniha, a rozmýšľania nad položenými otázkami.

Diskusia a reflexia na záver / 15 minút

• Je vhodné, aby sa vyjadrilo každé jedno dieťa.
• Poradie môžete žrebovať.
• Môžete vytvárať dvojice, ktoré sa navzájom informujú o svojich zisteniach.
• Môžete sedieť v kruhu (Keď žiaci sedia v kruhu, dobre na seba vidia a môžu sa navzájom oveľa lepšie vnímať).

Aj v tomto prípade som v tom spolu s deťmi. So svojím vypracovaným zadaním začínam – ak, samozrejme, nechce začať nejaké dieťa. Býva to často... Následne už deti cítia skôr pretlak, chcú sa rozprávať a povedať vlastný názor, ktorý sme sa všetci naučili na dielňach rešpektovať. Je zaujímavé pozorovať, ako sa strach detí v triede premieta do strachu knižných postáv. Ich pozorovania a pocity si môžete prečítať nižšie, v časti Čo na to deti. Na konci hodiny sme sa vrátili k úvodnej otázke – k strachu detí. V oboch triedach decká dospeli k súhlasnému názoru, že strach je prirodzený, netreba sa zaň hanbiť, že strach je často spojený s odhodlaním - zabojovať, prežiť.