Tínedžerské tajomstvá

Aktivita podporuje

• Čítanie s porozumením
• Čítanie s presahom do inej vzdelávacej oblasti (Človek a hodnoty - etika, Človek a spoločnosť - občianska náuka)
• Poskytuje priestor pre prežívanie (terapeutický presah)

Tematické zaradenie

• Smrť/samovražda
• Prežívanie
• Empatia
• Tínedžeri

Popis aktivity

Ťažká téma

Na úvod pre tých, ktorí knihu nepoznajú, citujem z anotácie o knihe k hlavnej línii jej príbehu: Clay Jensen objaví jedného dňa pred domom zvláštnu škatuľu s niekoľkými magnetofónovými páskami. Nahrala ich Hannah Bakerová – spolužiačka, do ktorej bol buchnutý. No Hannah pred dvoma týždňami spáchala samovraždu. Jej hlas na magnetofónových páskach mu prezradí, že existuje trinásť dôvodov, prečo sa rozhodla pre ten strašný čin. Clay je jeden z nich. A keď si ju vypočuje, zistí prečo. Clay strávi noc s Hannahiným hlasom v ušiach, nasleduje jej slová po celom meste a postupne odkrýva najhlbšie tajomstvá a bolesť dospievajúceho dievčaťa. Samotná kniha (aj seriál) bola prijatá veľmi kontroverzne - obvinenia, že velebí samovraždu, na druhej strane pozitívum, že upozorňuje na povrchné vnímanie života. Kniha podľa mňa neposkytuje širší záber – všetkých šestnásť kapitol sa točí okolo jedného - smrti/samovraždy Hannah Bakerovej, ktorá prostredníctvom nahrávok na siedmich kazetách zdôvodňuje svoj čin, pomenúva tzv. trinásť príčin (pôvodný názov Thirteen Reasons Why).

Podnet od žiačky

Mám triedu plnú puberťákov. Väčšina spolu funguje už od prvého ročníka. Sú to bežné deti s bežnými radosťami a starosťami, ktoré len objavujú svet. Majú za sebou prvé platonické vzťahy… Ako trieda však držia spolu. Sú skvelí, samozrejme občas vyvádzajú pestvá (aj teraz mi trhá kútikmi, keď si spomeniem, ako som ich našla striekať sa šľahačkou). Popri tom sú vo veku, kedy okrem radosti zo života občas zvádzajú boje aj s jeho nástrahami. Nie vždy o tom hovoria, občas prekročia hranicu – neuvedomujú si, že už ubližujú. Zvláštnou súhrou okolností si v jednom momente pri čítaní knihy Mŕtve dievča neklame dvaja ľudia z jednej triedy (jedna učiteľka - ja, a jeden žiak) uvedomili, že o tejto knihe treba hovoriť. Vďaka tejto neplánovanej aktivite som mala pocit, že som v mojej triede zbúrala akýsi pomyselný múr, ktorý si decká postavili v 5. ročníku. Prechod na druhý stupeň, príchod nových spolužiakov – opatrne sme sa zoznamovali, prekonávali jednotlivé etapy, až sme dospeli do fázy, kedy sme viac-menej fungovali ako dobre naolejovaný stroj. No každá mama vycíti, že s jej dieťaťom nie je všetko v poriadku. Signál prišiel na rodičovskom stretnutí a to isté mi naznačila aj jedna žiačka, ktorá potvrdila, že v triede prebieha nenápadný, no predsa o problém si koledujúci súboj medzi žiarlivosťou postihnutými chlapcami a jednou hrdou dievčinou. Odmietla ich, tak sa jej pomstili ohováraním. Pomohli moje hodiny literárnych dielní čítania, na ktorých si deti vyberajú knihy podľa vlastného výberu. Knihu som deckám najskôr len odporučila. Po rodičku mi však bolo jasné, že účinnejšie bude, ak tému otvoríme spoločne a porozprávame sa ako a čo Hannah prežíva. A budeme počúvať.

90-minútový blok

Skúsili sme sa na Hannah a jej problémy pozrieť tak, akoby bola našou spolužiačkou. Vyhradili sme si na to dve vyučovacie hodiny – triednické hodiny. Decká už vedia, že na triednických hodinách neriešime len problémy, ale sa najmä rozprávame. Mnohí to berú ako šancu vyrozprávať sa... V priebehu celej diskusie sme pracovali s prezentáciou, ktorú som pripravila. Je len náznaková s cieľom motivovať k reakciám a otázkam. Prezentáciu si môžete stiahnuť nižšie - v poznámkach pod jednotlivými slajdami nájdete približný scenár tohto 90-minútového bloku.

Predstavte si, že… môžete niekomu nenávidenému povedať všetko, čo si o ňom myslíte... ...a ten človek vám nebude oponovať, vypočuje si vás do konca a nemá vám to ako vrátiť...

Úryvky, ticho, otázky, paralely

Čítala som úryvky z knihy (Trinásť príčin, PREČO sa to stalo). Po dohode so žiačkou, ktorá čítala knihu (a videla aj film), som vybrala tieto „príčiny“ Hannahinej smrti – prvú lásku a neférový prístup (zveličovanie, chválenkárstvo, predbiehanie sa), ľahostajnosť (neriešenie následkov našich činov) a elitárčenie, zneužívanie postavenia a dôvery. Na všetky tieto príčiny bolo možné našiť nejakú udalosť zo života triedy, či školy. Občas padla otázka, miestami bolo ticho, niekedy zdesené, v iný moment prekvapené, miestami trápne. Lebo naozaj sa pre takéto dôvody spácha samovražda? To nebol nikto, kto by pomohol? Deti sa spontánne ozývali - Akože ohováranie = samovražda? Akože sklamanie sa v kamarátke = samovražda? Ona nemala rodičov? Aha, veď ani sa ja nezdôverujem... Ohováranie, sklamanie, zrada, pocit viny (základ podnetu od rodiča a žiačky) – to všetko prežívajú aj moje decká. Ale – vedia sa s tým vyrovnať? Vedia, ako reagovať a neublížiť? Veď sú to každodenné problémy, nad ktorými človek zväčša mávne rukou. Zrazu sa problém Hannah ukázal v úplne inom svetle. „Čítali“ sme jej príbeh takmer dve hodiny. Po prečítaní posledného úryvku už deťom začalo dochádzať, že knihu neriešime len preto, že je momentálne in (Áno, blogerka Inferno na polici si na nej zgustla...). Začali tušiť, že niekto v triede asi prestrelil. Konkrétne príklady otázok a reakcie detí uvádzam nižšie v časti Čo na to deti. 

Reflexia

Nechajte v deťoch príbeh doznieť. Ak máte po ruke knihu, nech si v nej listujú. Ja som mala e-knihu. Odporúčam dať im okopírované vybrané stránky. Ďalšie pokračovanie aktivity je na zvážení každého z vás – ja som sa vrátila k prvému slajdu – Je tu niekto, kto chce povedať niekomu, kto mu ublížil, že ho to bolí? Že ho to trápi? Mlčali. Hoci by aj chceli, stále nenabrali odvahu. Prišla na rad alternatíva – pero a papier. Anonymne to ide lepšie. Je však zaujímavé, že po tom, ako svoje trápenie položili na papier, zrazu niektorí zdvihli hlavy a ruky a povedali to nahlas. Niektorí nie, pričom z pohľadu dospelého išlo o banálnosti – oslovovanie priezviskom, nevysvetliteľná zmena správania, bezdôvodné ohováranie. Bolo to ťažké, niektoré prejavy sprevádzali slzy. Mrzí ma, že pre krátkosť času sme nestihli reflexiu s každým žiakom jednotlivo (hoci sme bez prestávky ťahali už takmer sto minút). Tá prebehla neskôr, cez sociálne siete a SMS (deti aj rodičia). Spolu sme dospeli k tomu, že rozhodnutia, ktoré spravíme, nemajú dopad len na nás samotných, ale aj na naše okolie, čo si možno nie vždy uvedomujeme. Na záver som decká opätovne povzbudila, že kedykoľvek môžu prísť za mnou alebo za špeciálnou pedagogičkou, resp akýmkoľvek iným spôsobom sa ozvať a vyjadriť svoje pocity či postoj. O aktivite som informovala aj rodičov.

Inšpirácia

Na problém v triede ma upozornila žiačka a zároveň aj jej mama. V triede prebieha nenápadný, no o problém si koledujúci súboj medzi žiarlivosťou postihnutými chlapcami a jednou hrdou dievčinou. Odmietla ich, tak sa jej pomstili ohováraním.