Inšpirácie pre učiteľov

Posledné slovo patrí mne!

8 – 10

Marta Páleníková
Súkromná základná škola Felix, Bratislava
23. 03. 2017

Miesto

V škole, na vyučovaní (SJ / literatúra), mimoškolské aktivity (ŠKD, čitateľský klub)

Počet detí

6 - 20

Vhodná pre

2. - 4. ročník ZŠ
Deti, ktoré sa už poznajú

Trvanie aktivity

príprava: 20 min
realizácia: 45 - 60 min

Aktivita podporuje

Čítanie s porozumením
Čítanie s presahom do inej vzdelávacej oblasti (Etika - zásady slušného správania ako aktívne počúvanie, poďakovanie, ohodnotenie výkonu spolužiaka, napr. potleskom; pochopenie náhodného výberu a rešpektovanie ho)
Priestor pre prežívanie pocitov druhých a ich následné vyjadrovanie. Vyjadrovanie aj vlastných pocitov.

Tematické zaradenie

Aktívne počúvanie
Oceňovanie druhých
Rešpektovanie druhých

Popis aktivity

Pripravím na koberec tulivak (môže byť kreslo, stolička), ktorý je opretý o stenu. Nad nim je nápis: Posledné slovo patrí mne! V košíku mám na lístkoch napísané všetky mená detí, ktoré sú prítomné na aktivite. Vedľa tulivaku je pripravený zvonček. Vyzvem deti, aby si priniesli do kruhu knihu, ktorú práve v škole čítajú, zošit a pero. Tichému čítaniu venujeme takmer každý deň 10 minút a všetci (aj ja) máme v škole knihu podľa vlastného výberu na čítanie. Najprv si s deťmi zopakujeme pravidlá tichého čítania, ktoré mám napísané na A4 a zároveň ich predkladám na koberec:

Pred aktivitou si pripravím knihu a pozriem sa, kde mám záložku a kde čítam.
Môžeš čítať kdekoľvek v triede, kde sa cítiš dobre.
Počas čítania nikoho nevyrušujem. Výnimkou je, keď sa niekto potrebuje spýtať na slovo z textu, ktorému nerozumie. V tichosti sa príde poradiť.
Čítam po celú dobu na to určenú.
Počas tichého čítania nechodím na WC a nepijem.

Upozorním, že keby to bolo ozaj nutné, na WC môžu ísť. V našej škole môžu deti kedykoľvek počas vyučovania piť, majú fľašu pri lavici na zemi. Počas tichého čítania sme však zistili, že pohyb po triede nás ruší. Preto sme spoločne vytvorili pravidlá, ktoré sa snažíme dodržiavať. Deti si vyberú miesto na čítanie. Vysvetlím im priebeh aktivity: Zo svojej knihy si budeš teraz 10 minút čítať a počas tohto času si vyber a napíš do zošita vetu, ktorá Ťa najviac oslovila, ktorá sa Ti napríklad najviac páčila alebo ktorá v Tebe vyvolala príjemný či naopak nepríjemný pocit. Po skončení čítania vyberiem náhodne meno žiaka z košíka a ten si sadne na tulivak. Žiak prečíta zo zošita vetu, ktorú si zapísal a potom postupne vyvolá 3 až 5 žiakov, ktorí povedia svoj názor na to, ako sa mohol žiak sediaci na tulivaku cítiť pri čítaní vety, prečo ho oslovila. Napr. Zuzka si vybrala a napísala vetu: “… Preleteli les a odrazu sa na samom jeho okraji, priamo pred ich očami objavilo jazero”. Zuzka vyvolá Samka: “Ja si myslím, že si Zuzka vybrala túto vetu preto, lebo má rada prírodu, chodí často do lesa. Možno by bola rada vtáčikom”. Žiak si názory vypočuje a každému sa poďakuje. Nakoniec zazvoní na zvonček a povie: Posledné slovo patrí mne! Následne povie, prečo si vybral túto vetu a ako sa pri nej cítil. Ostatní zatlieskajú. Keďže deti sú upozornené pred písaním vety, aby sa snažili písať pekne a bez chýb, učiteľ môže zhodnotiť aj túto rovinu. Čítacia aktivita takto rozvíja i nácvik písania.

Vyberiem z košíka meno ďalšieho žiaka, ktorý sa posadí do tulivaku. Počas aktivity sa týmto spôsobom vystrieda toľko žiakov, koľko dovolí čas. Na záver si s deťmi vždy spravíme spoločnú reflexiu v kruhu:

Ako ste sa cítili pri aktivite?
Čo Ťa najviac oslovilo?
Prekvapilo Ťa niečo?

Ja krátko zhodnotím dodržiavanie pravidiel, aktívne počúvanie alebo opis vybraných viet.

Čo na to deti?

Aktivitu sme prvýkrát vyskúšali v októbri 2016 v 2. triede, keď už deti vedeli čítať s porozumením. Niektoré deti však nepochopili popis aktivity na prvýkrát, preto odporúčam, aby išla ako prvá pani učiteľka, zobrala svoju knihu, sadla si do tulivaku a prečítala z knihy svoju vetu, ktorá ju zaujala. Potom vyvolá deti, ktoré hádajú, prečo si túto vetu vybrala. Názorné predvedenie je pre deti jednoduchšie na pochopenie. Nečakaná situácia: Samko čítal knihu Mach a Šebestová. Začal písať po 2 minútach čítania a stále písal a písal. Obávala som sa, či ma nepochopil zle. Následne som zistila, že v jeho knihe sú “nekonečne dlhé” vety :). Aktivita pomohla zvýšiť sebavedomie žiačke, ktorá má poruchu pozornosti, matematika jej robí problémy. Vie sa však veľmi pekne vyjadrovať práve o svojich pocitoch a o pocitoch druhých. V tejto aktivite je “jednotka”. Pri niektorých vybraných vetách je celkom ľahké vyjadriť svoj názor, inokedy je to ťažké i pre dospelého. No deti všeobecne nemali problém s rozprávaním o svojich pocitoch či pocitoch druhých. Skôr boli sklamaní, keď som ich nevyvolala. Zistila som, že sa navzájom poznajú a nie sú si ľahostajní. Krásne bolo vyjadrenie: “Predstavujem si to ako pavučinu lásky”. Deti sa tiež naučili poďakovať za každý príspevok. Pri prvej aktivite som musela ďakovanie každému pripomínať, teraz už nezabudne nikto.

Tipy, odporúčania

V úvode pomôže, ak deťom zdôrazníte, aby si vybrali vetu a napísali ju počas 10-tich minút čítania. Po skončení tohto času už nie je na to priestor. Opätovne môžte upozorniť 2 minúty pred skončením čítania tých, ktorí ešte nezačali písať. Čas čítania je možné predlžovať podľa veku. Popri aktivite je dobré deťom vysvetliť, čo je to náhodný výber. Že je to spravodlivá metóda, pri ktorej má každý rovnakú šancu. Ako súčasť prípravy by si mohli deti samé vytvoriť na výtvarnej výchove nápis Posledné slovo patrí mne! z kartónu či výkresu. Predtým ako aktivitu vyskúšate prvýkrát, môžete dať deťom priestor hádať, o čom by mohla byť.