5 – 10
Mirka Trippé
mummadehomeschool.blogspot.com
21. 03. 2018
V materskej a základnej škole, v knižnici, v školskom klube
2 - 20
predškoláci, školáci 1. stupeň
príprava: 20 min
realizácia: 45 min
Na úvod sme v skupine diskutovali o tom, čo sú to opice, kde sme ich videli a stretli a čo o nich vieme. Potom sme sa dostali k názvu knihy. Čo to asi znamená, že nie je opica ako opica? Spolu si prečítame úvod knihy. Môžu pomocť už čítajúce deti, pokiaľ ale máme predškolákov, čítame úvod my. Úvod knihy poskytuje priestor na ďalšiu diskusiu o tom, čo môže slovo opica symbolizovať, kniha totiž spomína aj stav po oslave alebo neposedné dieťa.
Triedu / skupinu následne rozdelíme do dvojíc, pri veľkých skupinách to môžu byť aj trojice. Skupina si prečíta (alebo jej prečítame) všeobecnú čast o primátoch. Máme tu ideálny priestor napraviť si častú mylnú predstavu, že všetky primáty vlastne voláme opice. Dvojice si na mape preštudujú, kde sa tieto živočíšne druhy nachádzajú, pričom si šikovne zopakujú kontinenty. Deti si po tomto úvode rozdelia primáty na tri skupiny. Na tri kartičky si napíšu (ak písať nevedia, pridelíme im farebné kartičky s nápismi tak, aby kategorizovali podľa farby):
Párkrát si s nimi tie pojmy prejdeme, aby sme sa uistili, že ich všetky deti počujú a vedia povedať správne. Ďalej však v knihe nelistujeme. Deťom prečítame následné klasifikácie poloopíc, opíc a ľudoopov – v knihe sa nachádzajú na rôznych stranách. Povzbudíme ich, aby počúvali veľmi pozorne a skúsili zachytiť základné znaky tej ktorej skupiny primátov. Rozdáme skupinám / dvojiciam karty s obrázkami jednotlivých primátov, ktoré sa v knihe objavia. Necháme skupinu / dvojicu pekne samostatne bez pomoci rozdeliť obrázky do skupín podľa toho, čo sme čítali v úvode – deti sa učia nachádzať kľúčové pojmy a zároveň sa musia naučiť dohodnúť.
Keď sú kartičky rozdelené, príde overenie čítaním. Každý primát v knihe má svoju dvojstranu s obrázkom. Ten deťom ukážeme až na záver, keď si nie sú isté, o ktorú obrázkovú kartu ide. Veľké povzbudenie - kým im o jednotlivých primátoch čítame, deti môžu zloženie svojich obrázkových skupín ešte upraviť. Čítame naraz vždy len jednu podskupinu primátov, teda prejdeme najprv poloopice, potom opice a na záver ľudoopy. Po každej podskupine sa pýtame na kľúčové znaky, ktoré deťom pomohli rozhodnúť sa. Na záver si určite nechajte priestor na diskusiu s deťmi o všetkých zaujímavostiach, pretože čím viac detí, tým viac rôznorodosti v tom, čo ich zaujalo, čo im to pripomína a na čom sa najviac zabavili.
Opice sú veľmi obľúbené zvieratká, sú teda aj vďačnou témou. Deti reagujú spontánne. Počas celej aktivity ich napodobňujú, híjakú pri obrázkoch a informáciách. Napodobňovali sme obrovské oči poloopíc, žijúcich v tme. Keď zvieratko spoznali, buď preto, že ho už videli napr. v ZOO alebo o ňom čítali v knihe, reagovali ďalšími informáciami. Veľmi pozitívne reagovali na informácie alebo obrázky mláďat. Mnohé to vedeli prirovnať k vzťahu rodiča a dieťaťa u ľudí (ako mama orangutana učí svoje deti, presne ako ich mamy). Pri čítaní o lemurovi sme si skúsili pozíciu jogína, pri informáciách o Sifake sme zas tancovali ako on. Deti sa ešte dlho k informáciám a aktivitám vracali. Zarezonovala téma priateľstva – hľadali spôsoby, ako si priateľstvo prejavujú iné zvieratá a ako to robia ony medzi sebou. Deti si uvedomili aj silu spolupráce a priateľstva – menovali svojich najlepších kamarátov a ich prejavy priateľstva – napr. keď mi Livka priniesla nálepku alebo keď mi Janka pomoha vstať, keď mi dal Branko pusinku, keď mi deti zdravia pri odchode zo školky... Citlivo vnímali aj snahu človeka vycvičiť si niektoré druhy primátov alebo negatívny pohľad človeka, napríklad na gorily.
Ak máte priestor, môžete si vytvoriť obrázky primátov vodovkami, alebo z papiera oči veľké ako tie u okáľa, alebo si môžete urobiť odtlačky prstov, aby ste ich porovnali s tými u pavúčiaka. V téme môžeme pokračovať hneď alebo si to môžeme nechať na iný čas alebo predmet v škole. Rozvinieme diskusiu o prejavoch priateľstva, o potrebe ochrany primátov, môžeme nájsť presah aj v tom, či je správne držať ich v zajatí a snažiť sa ich vycvičiť. Kniha je plná pikošiek, ktoré deti rady zopakujú – pripravte sa na rôzne reakcie – špáranie sa v nose, ujúkanie, skákanie, strkanie si prstov do oka. Tému o zvieracích priateľstvách môžete prepojiť aj s knihou Nečakané priateľstvá od Pavly Hanáčkovej. Objaviť sa Vám môžu aj otázky o pití alkoholu, pretože “opica” sa v tomto kontexte spomína aj v úvode knižky a niektoré deti vnímajú túto oblasť citlivo.
Lucia Kršková; Barbara Kršková. Egreš, 2017. ISBN 978-80-972134-2-8.