4 – 7
Dana Ďuračíková
Krajská knižnica v Žiline
07. 03. 2017
V knižnici, v materskej a základnej škole
6 - 20
vyššie ročníky MŠ, 1. trieda (ZŠ)
príprava: 15 min
realizácia: 45 min
Prostredníctvom príbehu o jednej “nenásytnej” húseničke od Erica Carleho sa deti interaktívnou formou zahrajú s farbami, číslami, ovocím a zeleninou… A popri tom im ukážeme jeden z najkrajších prírodných javov, ktorý v detských očiach naberá rozmery zázraku a vyrobíme si motýľa. Na úvod deťom predstavíme knižnicu (pokiaľ sú u nás prvýkrát), porozprávame im o množstve kníh, ktoré ponúka a že sme jednu špeciálnu z nich pripravili na dnešné stretnutie. Ukážeme im knihu Nenásytná húsenička, pýtame sa a diskutujeme:
Po interaktívnej diskusií sa ponoríme do dramatizovaného čítania a do hry prizveme plyšovú húsenicu z knihy. Napodobňujeme let motýľa, vyliahnutie z kukly, spoločne s deťmi rátame ovocie, určujeme dni v týždni, druhy ovocia a zeleniny... Cez príbeh ilustrovanej húseničky sa dostaneme k téme životného cyklu motýľa. Detí sa opýtame, čo podľa nich húsenice v skutočnosti v prírode jedia. Spoločne sa dopracujeme k tomu, že len v rozprávkovej knihe jedia párky, koláče, lízatko a ďalšie potraviny od výmyslu sveta. Deťom následne predstavíme video Amazing life cycle of a monarch butterfly (Úžasný životný cyklus motýľa Monarch), v ktorom uvidia, čo jedia húsenice v skutočnom živote. Pomocou videa si objasníme životný cyklus motýľa a necháme deťom kolovať figúrky jeho životného cyklu v postupnosti – vajíčko, larvu, húsenicu a motýľa. Následne sa rozprávame - Či sa im video páčilo, aké pocity v nich vzbudilo, či niekedy videli vajíčko, kuklu alebo húsenicu motýľa. Spolu si zopakujeme vývojové štádia motýľa.
Na záver si každý vytvorí vlastného pestrofarebného motýľa - preložíme A4 tvrdý papier, opätovne otvoríme, na jednu polovicu papiera deti namaľujú temperovými farbami polovicu motýľa a otlačia ho na druhú stranu.
Deti s radosťou odpovedajú na otázku, o čom by kniha mohla byť. Vymýšľajú príbehy o húsenici skôr rozprávkového charakteru. V knižke sa im mimoriadne páči časť, v ktorej húsenica je muffin, klobásy, melóny, lízatko a všeličo ďalšie. Prírodovedné video s reálnym zobrazením života húsenice ich úplne fascinuje. So staršími deťmi sa vždy rozpúta predbiehanie, kto pozná aký druh motýľov. Diskutujú tiež o tom, čo konkrétne motýle naozaj jedia (mlynárik kapustový – kapustu atď.), aké sú to nočné motýľe, aké druhy motýľov žijú u nás, prečo má kukla motýľa rôzne farby, aké najväčšie motýle existujú, z čoho je kukla... Ich otázky si často spoločne dohľadávame v encyklopédiách, ktoré im na konci necháme na prezretie (ukážka vo fotogalérii).
Podujatie robievame s mladšími (4 – 5 rokov) aj so staršimi (6 – 7 rokov) deťmi. Starším deťom prostredníctvom tejto aktivity predstavujeme odbornú literatúru knižnice. Riešime s nimi viac prírodovedné otázky, v tomto prípade životný cyklus motýľov. Aktivita je vhodná aj pre špeciálne školy. Deti radi dramatizujú let motýľa, vyliahnutie z kukly, radi si prezerajú figúrky životného cyklu motýľa. Veľmi sa im páči príbeh a plyšová húsenička. Viackrát ho s nimi prečítame. Tvorivé aktivity potom prispôsobujeme podľa veku detí. Aktivitu robíme aj v angličtine. Deti si zopakujú farby, dni v týždni, druhy potravín.
Eric Carle. Zelený Kocúr, 2012. 24 s. ISBN 978-80-970922-2-1.
Požičajte si knihu
Petika Mišáková
Ďakujem za výbornú inšpiráciu! Aktivitu som si vyskúšala s deťmi MŠ v petržalskej knižnici. Zvolila som sedenie na zemi v kruhu, čo vytvorilo veľmi príjemnú atmosféru. V úvode som využila vymýšľanie mien pre húsenicu - plyšovú húsenicu sme dali kolovať a deti sa jej najprv predstavili a potom pre ňu každý za seba vymyslel meno. Deti mali tendenciu opakovať sa, ak mali byť originálni, potrebovali viac času, ale napokon sme to všetci zvládli. Rovnako aj ja som sa húsenici predstavila a keďže som bola súčasťou kruhu, vymyslela som jej aj meno. Vymýšľali sme ďalej, aký je jej príbeh. Deti sa v príbehu odvíjali od názvu a hovorili, čo všetko požrala. Naša húsenica napokon explodovala :). Počas ich rozprávania som začala dramatizovať a plyšová húsenica tak ožila a rozprávala na nich. Na to deti reagovali smiechom a viac sa uvoľnili. Ich zvedavosť bola podnietená a chceli vedieť, čo sa stalo v príbehu s knihou. Ten som začala čítať a dramatizovať. Použila som jednoduché rekvizity (žltú látku - keď vyšlo slnko; červenú čiapku, ktorou som sa premenila na húsenicu; žltú a modrú plachtu ako krídla pri premene na motýľa; tmavú plachtu prehodenú cez stoličky - ako miesto, v ktorom som sa zakuklila; z kartónu vystihnuté a nakreslené jedlo, ktorým ma deti kŕmili). Pri čítaní sme využívali okolitý priestor - ja som ako hladná húsenica išla k nim a snorila, či nemajú jedlo; deti po miestnosti hľadali jedlo, ktorým ma potom kŕmili a napokon si deti vyskúšali a predvádzali let motýľa. Pri kŕmení húsenice deťmi sa dajú doplňujúcimi otázkami pekne precvičiť dni v týždni a číslovky. Po čítaní sme sa tiež bavili o tom, čo z toho by húsenica jedla a čo nie. Vzhliadli sme aj dve videá (jedno, ktoré sa odporúča v aktivite, druhé: www.youtube.com/watch?v=O1S8WzwL… - v podstate to isté, len animované, na konci sú znázornené vývojové štádiá). Aktivitu sme ukončili opäť v kruhu. Pomocou plyšovej húsenice, ktorú sme si odovzdávali, sme si povedali, čo sa nám dnes páčilo/nepáčilo/zaujalo nás/bolo nudné. Húsenica ako znak pre toho, kto rozpráva, bola nápomocná. Spätná väzba bola dobrovoľná, ale zapojili sa všetci (aj ja), hoci sa deti ku koncu opakovali. Napokon som deťom rozdala encyklopédie o motýľoch, ktoré si so záujmom prezerali.
· reagovať (3)Užitočný komentár