Kniha, ku ktorej mám vzťah – zoznamovacia aktivita

Aktivita podporuje

• Čítanie s porozumením
• Zručnosti zdôvodniť vlastný výber knihy a odprezentovať ho

Tematické zaradenie

• Zoznamovanie
• Vzťah ku knihe
• Formulovanie vlastného názoru

Popis aktivity

Najmä pri práci s novým kolektívom, na začiatku školského roka a v podobných situáciách chvíľu trvá, kým sa vyučujúci zorientuje, zoznámi s deťmi, trochu ich spozná a dokáže reálne odhadnúť ich záujmy, možnosti a schopnosti. Osobne vyučujem literárne-dramatický odbor na Základnej umeleckej škole a práca s literatúrou a knihami na hodinách sa tak do veľkej miery očakáva. Potrebovala som sa tak oboznámiť s nastavením vlastných žiakov v tejto téme.

Výber knihy

Na prvej vyučovacej hodine som deťom zadala „domácu úlohu“ – na ďalšiu hodinu si majú priniesť knihu, ku ktorej majú vzťah. Zámerne som zadanie sformulovala takto vágne – a zdôraznila som to aj im. Vysvetlila som im, že to nemusí byť nutne „najobľúbenejšia kniha“, ale že mi ide o knižku, ktorá pre nich niečo špeciálne znamená. Dobré, no pokojne aj zlé. Uviedla som aj príklady: prvá kniha, ktorú prečítali úplne sami; knižka, ktorú od niekoho dostali/vyhrali v súťaži/sami si vybrali; kniha, ktorú prečítali niekoľkokrát alebo naopak taká, ktorú ani nedočítali, lebo sa im natoľko nepáčila. Oznámila som im, že na ďalšej hodine ju predstavia – kto ju napísal, ako sa volá, o čom je – aj dôvod, prečo si vybrali práve ju. Vyučovacie hodiny u mňa prebiehajú raz týždenne v menších, 2 až 4 členných skupinkách. Na nasledujúcu hodinu si prekvapujúco nejakú knihu donieslo všetkých spolu 38 žiakov.

Zdôvodnenie výberu

Deti po jednom svoje knižky predstavili. Ich dôvody výberu boli rôzne – najobľúbenejšia; dostala som ju na Vianoce; vyhrala som ju v súťaži; sama som si ju vybrala z letáku/v kníhkupectve; prečítala som ju veľakrát; nedočítala som ju, lebo ma nudila; je o téme, ktorá ma baví; ešte ju nemám prečítanú, ale je od mojej obľúbenej autorky a teším sa na ňu; plakala som pri nej; je strašne smiešna; čítala som ju na dovolenke a pripomína mi leto; lebo sa mi páčia jej ilustrácie. Deti, ktoré sú zvyknuté čítať viac a čítajú radi, často volili komplikovanejší spôsob výberu – napríklad titul, ktorý si žiačka za vreckové vybrala sama, ale ani ho nedočítala, pretože ju kniha sklamala.

Deti, ktoré nemajú k čítaniu vzťah

volili knihy skôr podľa témy, ktorá im je blízka („encyklopedický“ prehľad psov; kniha aktivít o legu; minecraft; futbal). Často šlo o knihu, ktorú nemožno označiť za „literárnu“, nemala autora či dej. Považovala som však za dôležité ich ubezpečiť, že je to v poriadku – zadanie bolo jednoznačne splnené; a ja som sa dozvedela o ich vzťahu nielen k literatúre, ale aj k iným oblastiam záujmu; Navyše aj podobná „kniha“ sa môže stať spojovacím mostíkom k náročnejším titulom.

Sprevádzanie otázkami

Predstavovaniu jednotlivých kníh som spočiatku nechala voľný priebeh, neskôr som však žiakov usmerňovala konkrétnymi doplňujúcimi otázkami – Kto knihu napísal? Kto ju ilustroval? Vieš, kde nájsť podobné informácie? Sú ilustrácie len doplnkom k textu, alebo príbeh obohacujú, rozširujú ho o niečo navyše? Označil/-a by si ju za zábavnú/smutnú/napínavú/dobrodružnú/strašidelnú? Prečo? Páčila sa ti kniha? Prečo áno? Prečo nie?

Sformulovanie vlastného názoru

V súvislosti s poslednými otázkami som považovala za podstatné naviesť ich k sformulovaniu vlastného názoru a postoja k danej knihe a najmä jeho zdôvodneniu. Snažila som sa ich povzbudzovať vo vyjadreniach, ktorými by sami kriticky (pozitívne či negatívne) spracovali konkrétny titul.

Čítanie úryvkov

Napokon som každého zo žiakov požiadala, aby zo svojej knihy kúsok prečítali – úplný začiatok, náhodný úryvok či nimi zvolený úryvok. Otestovala som si tak ich úroveň čítania a prečítaný úryvok použila ako „výkop“ smerom k ostatným žiakom, ktorých som sa následne pýtala, či ich to, čo počuli, zaujalo, či sami knihu poznajú, alebo by mali záujem si ju prečítať.