Čo znamená byť na úteku?

Aktivita podporuje

• Poskytuje priestor na prežívanie pocitov spojených so stratou domova, bezpečia a tiež priestor na uvedomenie si významu života v slobode, mieri, v dostatku, v bezpečí.
• Čítanie s porozumením

Tematické zaradenie

• Domov a rodina
• Každodenný život detí (rovesníkov hlavnej postavy v knihe)
• Migrácia
• Sloboda a nesloboda
• Mier a vojna
• Medziľudské vzťahy

Popis aktivity

Cieľom aktivity bolo priblížiť deťom prostredníctvom konkrétnej knihy (Marek Vadas: Útek) pocity niekoho, kto zrazu stratí domov a musí sa vydať na dlhú cestu, aby získal nový. Téma migrácie je v našej spoločnosti veľmi aktuálna, ale nie vždy šťastne prezentovaná. Kniha sa dá čítať ako denník chlapca na úteku. Sú v nej mnohé konkrétne výjavy súvisiace s ťaživou situáciou migrantov – hlad, smäd, strach o vlastný život i životy blízkych. Kniha a aktivity spojené s jej čítaním majú zámer podporiť v deťoch empatiu a súcit s ľuďmi v núdzi a podnietiť v nich uvedomenie si hodnoty života v slobode, v mieri a v bezpečí.

Vstup do príbehu a zoznámenie s hlavnou postavou (15 min)

Do príbehu sme vstupovali čítaním prvej kapitoly knihy s názvom Ako som sa naučil utekať. (Deti zatiaľ videli iba text bez obrázkov, obrázok, na ktorom je chlapec tmavej farby pleti – zrejme Afričan - , som im ukázala až neskôr.) V tejto kapitole sa deti prostredníctvom riadeného rozhovoru dozvedeli o hlavnej postave knihy - chlapcovi, o tom, koľko mal asi rokov, kde a s kým žil, čo rád robil. Otázky v riadenom rozhovore:

• Kto rozpráva príbeh?
• Čo o chlapcovi vieme? Koľko má rokov? Ako vyzerá? Ako sa volá? Čo vieme o jeho rodine?
• Kde chlapec býva?
• Čo chlapec robieva každý deň?
• Kto je Alan? V čom je Alan špeciálny?
• Čo zvláštne sa chlapcovi stalo? Čo povedal chlapcovi o behu jeho otec? Prečo?
• Aký je rozdiel medzi behom a útekom?

Deti z textu vyčítali, že chlapec chodí do školy (teda by mohol byť ich rovesníkom), má psa Alana, ktorý rozumie ľudskej reči a pomáha chlapcovi s matematikou. Chlapec žije so svojím otcom, mama sa v tejto kapitole nespomína (neskôr sa z textu dozvieme, že umrela skôr, ako ju chlapec spoznal). Chlapec ani otec nemajú meno. Meno má iba pes (pretože má v príbehu dôležitú úlohu – je chlapcov ochranca, priateľ, sprievodca). Chlapca pohrýzol cudzí pes, lebo pred ním nedokázal ujsť. Otec chlapca poučil a povedal mu, že dieťa musí vedieť utekať. Po týchto slovách nasleduje v texte veta: Vtedy som ani netušil, akú má pravdu. Nad touto vetou sme sa s deťmi zamysleli dlhšie, pretože predznamenáva ďalšie udalosti. A takisto sme spoločne podrobnejšie rozobrali poslednú vetu prvej kapitoly: Po celý čas som mal na mysli otcove slová, že rýchlo utekať je to najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje vedieť. Na tomto mieste sme sa s deťmi krátko pozastavili nad slovami beh a útek a ich významom. Deti vycítili rozdiel v tom, že beh je skôr neutrálne spojený so športovou aktivitou, kým útek sa môže spájať s nebezpečenstvom. Po tomto rozhovore som deťom ukázala aj obrázok z knihy, aby ďalšie úvahy o chlapcovi mohli spojiť s konkrétnejšou predstavou. Tu som ich zároveň upozornila, že také situácie môžu prežívať deti na celom svete – bez rozdielu rasy či farby pleti.

Počúvanie s porozumením, vizualizácia chlapcovej situácie, vciťovanie sa do situácie človeka v ohrození (15 min)

V ďalšej časti hodiny nasledovalo čítanie vybraných (vopred pripravených) úryvkov z knihy. Zámerne som vyberala kontrastné ukážky. V niektorých boli pozitívne výjavy spojené s chlapcovými spomienkami alebo túžbami či snami o domove, rodičoch, priateľoch, v iných zasa negatívne výjavy spojené so situáciou na úteku, strachom, pobytom v utečeneckom tábore. Deti v triede som rozdelila na dve skupiny. Keďže sedeli v polkruhu na kockách z molitanu, požiadala som ich, aby tie kocky rozmiestnili a poukladali tak, aby vytvorili atmosféru priestoru, v akom sa chlapec mohol nachádzať. Jeden priestor sa spájal s pozitívnymi predstavami a druhý s negatívnymi predstavami. Ten prvý bol vytvorený tak, že bol dôkladne usporiadaný, ten druhý bol chaotický, rozhádzaný. Pýtala som sa detí v oboch skupinách na ich pocity. Vyzvala som ich, aby ich skúsili stručne pomenovať. Často sa opakovalo slovo strach, zúfalstvo, únava. Samozrejme, oveľa intenzívnejšie si deti uvedomovali ten neusporiadaný, chaotický priestor. Usporiadaný priestor je pre väčšinu z nich samozrejmosťou. Povedala som deťom, nech sa v priestoroch vymenia, nech si vyskúšajú obidve situácie, aby ich mohli porovnať. Zámerom tejto aktivity bolo priviesť deti k hlbšiemu prežitiu chlapcovej ťažkej situácie (a teda aj situácie kohokoľvek na úteku, bez strechy nad hlavou) a taktiež k uvedomeniu si toho, že sloboda, mier, rodina a domov sú v živote každého človeka dôležité hodnoty, o ktoré sa treba starať. Špeciálne som ich upozornila na nasledujúci výjav z knihy: Chceli zostať blízko domova, pretože tu stačilo, aby zafúkal vietor a konáre stromov bubnovali známy rytmus ich piesní.

Interpretácia obrázkov knihy (15 min)

Posledná aktivita mala dotvoriť predchádzajúcu. Deti mohli na viacerých obrázkoch z knihy (projektovaných na plátne) identifikovať konkrétnejší priestor chlapcovho príbehu. Obrázky sú v tomto prípade neoddeliteľnou súčasťou rozprávania. Ich prostredníctvom sa dozvedáme viac o chlapcovi – vieme ho identifikovať podľa farby pleti, oblečenia -, o psovi Alanovi, ktorý je takmer vždy v chlapcovej blízkosti, z pestrofarebného oblečenia iných postáv tiež vieme bližšie identifikovať africký priestor. Takisto je tu veľmi výpovedný obrázok utečeneckého tábora, kde sú akoby v nekonečných radoch za sebou stany a pri nich množstvo ľudí. Na kontrastné porovnanie priestoru som vybrala obal knihy, kde je chlapec utekajúci pred dymovým mračnom (akoby po výbuchu) a záverečnú dvojstranu príbehu (bez slov), kde je obrovský mangovník, pod ním stojí chlapec s otcom a psom a obďaleč je (asi hlinený) dom s palmou, pred ktorým stojí žena (mohla by to byť chlapcova mama) a dáva na stôl jedlo. O všetkých týchto obrázkoch som sa deťmi podrobnejšie rozprávala a celú aktivitu sme uzavreli úvahou o tom, čo je pre nás drahé a vzácne, čo pre nás znamená domov.