Čítanie so psíkom
6 – 10
Monika Šulovská
Pedagogická fakulta UK, Centrum špeciálno-pedagogického výskumu
21. 01. 2017
Miesto
v škole, v knižnici
Počet detí
15 - 20
Vhodná pre
1. – 4. ročník ZŠ
žiaci s mentálnym postihnutím, deti s ťažkosťami v čítaní
Trvanie aktivity
príprava: 30 min
realizácia: 2x45 min
Aktivita podporuje
- záujem o čítanie
- čítanie s presahom do inej vzdelávacej oblasti (človek a príroda)
Tematické zaradenie
- Deti a zvieratá
- Mentálne postihnutie
- Kanisterapia
Popis aktivity
Čítať rodičom, či učiteľom je niekedy nuda, no psíkovi, ktorý im rozumie, to je radosť a zážitok, ktorý som umožnila zažiť žiakom s postihnutím zo Spojenej školy Nám. Sv. Cyrila a Metoda vo Vrbovom. Projekt s názvom Čítanie so psíkom bol v roku 2009 finančne podporený Nadáciou Orange v rámci programu Školy pre budúcnosť. V rámci dobrej spolupráce školy s Gymnáziom vo Vrbovom sa mi podarilo nájsť ochotného psovoda študenta Vladimíra Blahu a jeho dobermana Aresa. Od prvej chvíle ako títo dvaja „parťáci“ prekročili prah školy, si získali srdcia všetkých detí. Deťom v aktovkách spolu s desiatou začali pribúdať aj desiate pre psíka. Čítanie s Aresom prebiehalo tak, že deti sedeli oproti psovodovi, po ktorého pravici sedel pes. Psovod sledoval príbeh v knihe, psík sledoval ukazovák svojho pána a pri jeho zdvihnutí pes zaštekal. Žiak sa opravil sám alebo s pomocou iného žiaka a pokračoval v čítaní ďalej.
Výber kníh
Čítať psíkovi chodili na čarovný koberec počas vyučovania žiaci zo šiestich tried prvého stupňa. 1. až 3.ročník je ešte len v procese nácviku čítania, čítali teda zo svojich šlabikárov a čítaniek učivo, ktoré práve preberali. Štvrtáci deň pred každým čítaním so psíkom navštívili v popoľudňajších hodinách školskú knižnicu a vybrali si knihu od slovenských autorov, ktorá podľa nich mohla byť pre psíka zaujímavá. Viaceré knihy sme zakúpili z projektu. Žiaci 1. až 3. ročníka čítali psíkovi úryvky z čítaniek.
Radosť z čítania
Netušila som, že u žiakov vyvolám taký veľký záujem o čítanie. Pre možnosť dať po každom čítaní psíkovi granulu priamo z vlastnej dlane, som musela skrátiť dĺžky textov, aby sa žiaci mohli čítania zúčastniť viackrát počas vyučovacej jednotky. Deti sa kvôli obliznutiu dlane psíkom v čítaní predbiehali, dokonca ku koncu hodiny čítali po dvojiciach, trojiciach... Medzi deťmi sa samozrejme našli aj výmyselníci, ktorí schválne robili chyby, len aby počuli psíka štekať... Niektorí žiaci sa vyznačovali pred projektom nízkou sebadôverou vzhľadom k svojej školskej práci. V oblasti čitateľských zručností často zažívali neúspech. To viedlo k ich neochote čítať, zo strachu pred ďalším zlyhaním. Potešilo ma, keď mi jedna pani učiteľka povedala, že istý chlapec neprečítal za celý školský rok na klasických hodinách čítania toľko, ako práve na hodinách čítania so psíkom. Z tých pár hodín sa síce nedalo plnohodnotne posúdiť, ako sa konkrétne dieťa v kvalite čítania zlepšilo, no vďaka zážitku a zábave vzrástol záujem o čítanie u všetkých detí.
Čítanie so psíkom prebiehalo jedenkrát v mesiaci na hodinách slovenského jazyka v školskom roku 2009/2010. V projekte sme v nasledovnom školskom roku nepokračovali, pretože študent – psovod bol v maturitnom ročníku a ja som zmenila pracovisko.
Inšpirácia
Nápad vznikol pri mojom letnom pobyte v USA, v štáte Colorado, meste Estes Park v roku 2009. Bola som pozvaná na návštevu do mestskej knižnice, kde prišli dobrovoľníci z neziskovej organizácie Larimel Animal Partnerschips spoločne so svojimi psíkmi. Táto organizácia sa zapojila do veľkého intervenčného programu, ktorého cieľom je pomocou psov zlepšiť čítanie u detí so slabými čitateľskými zručnosťami a zároveň podporovať puto (pozitívnu interakciu) medzi zvieraťom a dieťaťom. Prázdninujúce deti tak mohli prísť do knižnice, vybrať si knihu a prečítať z nej nejaký príbeh psíkovi, ktorého si vyberú.
Pes tu vystupoval v pozícii pasívneho poslucháča. Deti verili tomu, že pes ich prečítaným príbehom rozumie. Po návrate na Slovensko mi skrsla myšlienka inovovať aktivitu tým, že pes nebude len v pozícii pasívneho počúvajúceho, ale i skúšajúceho, kedy zašteká pri každej chybe dieťaťa v čítaní.
Čo na to deti?
Pri vyhodnocovaní výsledkov projektu sme postupovali kvalitatívnou analýzou údajov získaných z nášho pozorovania a z rozhovorov vedených so psovodom, učiteľmi, rodičmi a samotnými žiakmi.
Prínos projektu pre žiaka:
- Žiaci čítali viac nielen na hodinách - pozitívna spätná väzba od rodičov
- Čítanie s radosťou - čítanie bez strachu zo zlého ohodnotenia, budovanie sebaúcty u detí s veľkými ťažkosťami v čítaní tým, že čítali v úplne neodsudzujúcom prostredí, pes nekritizoval žiaka za jeho chyby v čítaní, žiaci tak postupne získavali stratenú sebadôveru vo vlastné schopnosti
- Výrazné zlepšenie v motivácii žiaka
- Čítanie z vlastnej iniciatívy - deti nečakali na vyzvanie učiteľa, príkaz rodiča
- Dlhšie udržanie pozornosti a sústredenosti žiaka
- Zlepšil sa vzťah (interakcia) dieťa a pes - nie všetky deti mali pred uvedením projektom osobnú skúsenosť so psíkmi (deťom v aktovkách spoločne s desiatou začali pribúdať aj desiate pre psíka)
Výpisy z rozhovorov detí počas projektu:
- Pani učiteľka, ja čítam doma nášmu psovi a on vôbec nechce štekať. Jožko T. (10)
- Najlepšie hodiny sú hodiny čítania s Areskom. Páči sa mi, že sem chodí a myslím, že jemu sa páči zase v škole. Peťo D. (8)
- Čítanie som nemal rád, ale teraz sa mi celkom páči. So psom je to zábava. Lukas K. (8)
- Kedy príde Aresko? (najfrekventovanejšia otázka detí počas projektu)
Výpisy z rozhovorov s rodičmi, učiteľmi:
- Keď sme u babky, Lukáš číta stále psovi. Babka číta zase knihy, ktoré nosí Lukáš. Najviac sa jej páčil Červík Ervín. Vďaka babke sme vyhrali v škole aj súťaž o najstaršiu knihu... (Lukášova mama)
- Peťo mi prečíta aj tri rozprávky a potom ma žiada, aby som vybrala tú najkrajšiu, ktorú prečíta v škole psovi...(Peťova mama)
- Jožko neprečítal za celý školský rok toľko, ako teraz na jednej hodine so psíkom... (učiteľka tretiakov)
Tipy, odporúčania
Pred samotnou realizáciou projektu je potrebné vopred zabezpečiť nielen bezpečné prostredie pre žiakov, zamestnancov školy, ale aj pre psa.
Bezpečnosť a zodpovednosť
Najlepšou ochranou je predchádzanie problémov. Nepoužívať vlastných psov – je tu veľká zodpovednosť učiteľa, keby sa niečo stalo. (V USA pracujú s výhradne vyškolenými, registrovanými, certifikovanými psami, ktoré chodia pravidelne raz za dva roky na overovanie spôsobilosti. Zodpovednosť je na psovodovi a príslušnej organizácii).
Výber detí pre projekt
Deti zapojené do projektu by nemali mať alergiu na psy a nemali by mať z nich strach. Projekt je určený hlavne pre deti s ťažkosťami v čítaní. Záujem však prejavujú aj ďalšie deti. (V USA napriek zapojeniu veľkého množstva dobrovoľníkov, nemôžu vyhovieť tejto požiadavke všetkým záujemcom. Podmienkou je zapojenie viac psov a psovodov do aktivít.). Dôležitým kritériom je písomný súhlas rodičov detí zapojených do programu.
Poznanie detí a ich prostredia
Rozhovorom s deťmi zistiť ich vzťah k psom, pozitívne i negatívne zážitky, skúsenosti. (V USA sú oblasti, kde sú psy vedené ako zdroj potravy. Na iných miestach divé psy slúžia ako ochrancovia majetku a deti sú vychovávané k strachu k nim).
Doklad o očkovaní psa, pravidelných prehliadkach u veterinára
Je potrebné, aby mal pes platné očkovanie, veterinárne potvrdenie o svojom zdraví a odčervenie. Je to dôležité aj v prípade hygienických problémov. Pes by mal byť vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov. Navyše je psovod povinný upratať prípadné psie exkrementy v budove školy či na školskom pozemku.
Informovanie kolegov, ostatných zamestnancov školy, rodičov
Naplánovať stretnutie za účasti psovoda, ktorý by prostredníctvom prezentácie s fotografiami, videom, predstavil svoju prácu. Pred a počas projektu sa osvedčili informačné nástenky s fotografiami z jednotlivých aktivít, kde mohli rodičia vidieť svoje deti počas vyučovacích hodín so psíkom.
Pripraviť deti a personál školy
Upozorniť, aby všetci k psovi pristupovali veľmi citlivo, pokojne, nevykrikovali, nerobili prudké pohyby. Poučiť hlavne o tom, aby nerušili vyučovanie so psíkom svojimi odchodmi, či príchodmi do triedy. Upozorniť , že pes vie vycítiť úmysly druhých a dá to najavo. Osvedčilo sa nám zrealizovanie prvého stretnutia psa, psovoda a detí na školskom dvore, kde sa deti so psom zoznámili, hádzali mu loptičku a zvykali si na štekot. Cielenou inštruktážou zo strany psovoda sa oboznámili s pravidlami správania sa v prítomnosti psa.
Výber vhodnej miestnosti
Najvhodnejší priestor je samostatná tichá miestnosť, izolovaná od ostatných tried, v ktorých sa realizuje bežná výučba. Zabezpečiť veľkú podložku (koberec pre deti čítajúce na zemi) a podložku pre psa.
Vypracovať plán pre pohodu a bezpečnosť psa
Učitelia starostlivo sledujú reakcie detí, ktoré môžu byť nepredvídateľné – vyplývajúce z nadšenia z prítomnosti psa. Pre psa je takéto sedenie psychicky náročné, preto musí mať možnosť následného odreagovania sa (dostatok hier, odpočinku, prechádzok). Podľa amerických štúdií, pes nemá pracovať dlhšie ako hodinu a pol, medzi dvomi vyučovacími hodinami sme zaradili 15 minútovú prestávku, na psychorelax psa, kedy si pobehal po školskom dvore, napríklad aj za loptičkou hodenou deťmi.
Autori aktivity
PaedDr. Monika Šulovská, PhD.
