Americký filozof Garet Matthews sa zaoberal filozofiou detstva. Dlhé roky viedol rozhovory s deťmi na základných školách v rôznych krajinách. Prišiel na to, ako deti prirodzene a s radosťou rozvíjajú svoje myšlienky, dumajú nad myšlienkami druhých a často potom dospejú k zaujímavým, niekedy až úplne neštandardným a inovatívnym riešeniam. Kdesi som čítala, že deti nazval prirodzenými filozofmi, ktorí chcú objavovať pravdu na vlastnú päsť. Keď sa deti učia čítať, zoznamujú sa s knihami, ponárajú sa do sveta myšlienok a príbehov, ktoré si nemôžu ohmatať a fyzicky preskúmať. V hlave sa im rozvíri tisíc otázok – ako ten desaťročný chlapec, ktorého mama mi na chodbe ZUŠ predvčerom povedala, že spolu čítali Rozprávku o lietajúcej Alžbetke. Povedal jej, že cíti, že je to smutné, no nerozumie tomu. Mal veľa otázok.
Asi všetci by sme chceli, aby deti rady čítali, no úprimne - koľko priestoru im dávame, aby s nami pozdieľali svoje otázky, pocity, myšlienky, nápady, ktoré v nich príbehy otvárajú, kým ešte majú o to záujem (rozumej, kým sa u nich naplno nerozbehne puberta a prioritne zaujímavým sa stane najmä zdieľanie v skupine rovesníkov)? Podľa minuloročného prieskumu agentúry TNS prestávame s deťmi čítať krátko nato, ako sa naučia čítať samy. Pričom práve v tomto veku spoločné čítanie výrazne pomôže prekonať náročné obdobie, kým sa dieťa naučí čítať plynule a s dobrým porozumením. A takisto prináša vzácny čas na zastavenie sa po rozbehanom dni a nenútené rozhovory o zážitkoch z práce, školy...
A tak sme včera oslovili dvanásť našich kamarátov vo veku od 8 do 12 rokov a preskúmali, prečo vlastne chcú, aby si rodičia s nimi čítali, keď už si vedia čítať aj sami. Vzišla z toho celkom úprimná výzva školopovinných potomkov svojim rodičom s jasným odkazom „Čítajte si s nami, aj keď už sme veľkí...“. Autentické výpovede niektorých našich kamarátov nájdete vyššie vo fotogalérií - stoja zato - a sumasumárum nám dospelým dávajú 10 dobrých dôvodov, prečo sa s nimi pravidelne ponoriť do dobrých kníh nielen na MDD. Čujte (a nezabudnite to najmä otestovať na vlastnej koži, ak ste už dávnejšie nie :)
Sme vždy zvedaví, akým hlasom to prečítate - je sranda, keď ho meníte.
Môžme si ešte viac veci predstavovať a zlepšovať fantáziu.
Máme krajšie sny a dobre sa nám zaspáva - aj vstávanie je potom iné!
Lepšie rozumieme niektorým veciam a môžme sa o tom porozprávať.
Ležíme pri sebe, je nám fajn, sme uvoľnení a cítime sa dobre.
Môžeme si pri počúvaní kresliť a "keď mi číta rodič, nemusím čítať ja ;) "
Keď si vymýšľame vtipné veci, napríklad názvy kapitol, nasmejeme sa.
Keď sa bojíme, tak vieme, že pri nás niekto je.
Niekedy pri tom zaspíme a mamina na druhý deň povie, čo sa v knihe stalo.
Je to ako vrátiť sa naspäť do detstva...
V mene isto-iste viacerých detí,
Lenka, 8 * Maxim, 8 * Tara, 8 a pol * Matilda, 9 * Saška, 9 * Margarétka, 10 * Sonka, 10 * Matej, 11 * Mia, 11 * Jaško, 11 * Šimi, 11 * Ninka, 12
